Uplatňovanie rodového hľadiska

Uplatňovanie rodového hľadiska (angl. Gender mainstreaming) je stratégia Európskej únie na dosiahnutie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach verejného i súkromného života. Ako záväzný princíp je zakotvený v Zmluve z Amsterdamu, (1996) a všetky štáty sa pristúpením k EÚ zaviazali uplatňovať ho vo svojej politike.

Gender Mainstreaming pozostáva z reorganizácie, zlepšenia, vývoja a evaluácie všetkých rozhodovacích procesov vo všetkých oblastiach politiky a pracovného procesu danej organizácie. Cieľom princípu Gender Mainstreaming je zohľadňovanie perspektívy rodových pomerov vo všetkých rozhodovacích procesoch a využívanie každého rozhodovacieho procesu v prospech rodovej rovnosti.[1] Potreby žien a mužov by mali byt zohľadnené pri každom politickom opatrení a to od plánovania až po konečnú kontrolu úspešnosti. Každé rozhodnutie by malo byť ovplyvnené snahou o zlepšenie rodovej rovnosti a mali by na ňom participovať nielen muži ale aj ženy.

HistóriaUpraviť

Stratégia gender mainstreaming sa stala známou cez rozvojové projekty OSN, v ktorých sa ukázala lepšia efektívnosť projektov zameraných na ženy. Ženské mimovládne organizácie viedli tieto skúsenosti k diskusiám o tom, ako je možné účinnejšie presadzovať politiku rodovej rovnosti smerom aj voči vlastným vládam. Na 4. svetovej konferencii žien v Pekingu v r. 1995 dostala nová stratégia svoje meno: gender mainstreaming. V kontexte svetovej politiky to znamená, že vlády vo všetkých politických oblastiach a v každom prípade preskúmajú, aké dopady má ich politika na situáciu žien a mužov a akým spôsobom plánované opatrenia zlepšia špecifické znevýhodnenie žien v zmysle platných ľudsko-právnych dokumentov. Táto stratégia sa stala integrálnou súčasťou politiky EÚ.[2]

PrincípUpraviť

Princíp gender mainstreaming znamená tzv. horizontálny prístup – teda prierezovú nadrezortnú politiku: rodová rovnosť – rovnosť žien a mužov sa dá dosiahnuť len ak je stanovená ako cieľ vo všetkých oblastiach politiky. To platí ako pre národnú, regionálnu ako aj politiku konkrétnej organizácie, podniku atď. Otázka, ktorým smerom sa má uberať zmena rodových pomerov v danom prípade musí byt výsledkom politického rozhodnutia. Napr. v dokumentoch EÚ je presadzovaný rodový koncept, ktorý vychádza z rovnomerného rozdelenia platenej práce medzi mužov a ženy a zrovnoprávnenia ich práce a jej finančného ohodnotenia. Všetky rozhodnutia v oblasti trhu práce na úrovni EÚ by teda mali smerovať k vyrovnávaniu rodových nerovností. Z definície je zreteľné, že Gender Mainstreaming je princíp, ktorý ovplyvní rozhodovacie procesy v danej organizácii tak, aby viedli k vyrovnávaniu rodových pomerov. Konkrétne môže ísť napr. o prerozdeľovanie moci a zdrojov vrátane finančných, prístup k vzdelávaniu a pod. Mimoriadne podporné opatrenia pre ženy v určitých životných situáciách sú potrebné dovtedy, kým v spoločnosti panujú nerovné a hierarchické rodové pomery.

Pre lepšie pochopenie využitia tohto princípu poslúži vytypovanie porovnateľného pravidla. Ak hľadáme zásadu, ktorá ovplyvňuje už dnes všetky rozhodovacie procesy a ťahá sa ako červené vlákno cez všetky organizácie, narazíme na ekonomické kritérium, teda otázku hospodárnosti. Na príklade hospodárnosti v štátnej správe je možné zdôrazniť, ako funguje princíp gender mainstreamingu: presne tak, ako hrá zásada hospodárnosti a finančnej únosnosti podstatnú úlohu pri všetkých rozhodovacích procesoch, mala by sa zohľadňovať aj otázka zlepšenia rovnosti medzi mužmi a ženami. Rodové otázky sa takto stanú integrálnou súčasťou myslenia, rozhodovania a konania všetkých zúčastnených.[3] Prvým krokom k zavedeniu gender maisntreamingu do praxe organizácie je vykonanie rodovej analýzy.

Rodová analýzaUpraviť

Rodová analýza – Gender Analyzis – je analýza prístupu a mieru kontroly, ktorú majú muži a ženy vo vzťahu k zdrojom. Skúma dopad systémových opatrení na oba rody a zviditeľňuje ich rôzne potreby. Bez rodovej analýzy nemôžeme mať istotu, že plánované opatrenia naozaj prispievajú k rodovej rovnosti.[3] K rodovej analýze potrebujeme štatistiky členené nielen podľa pohlavia, ale i podľa ďalších sociálnych charakteristík (ako sú rodinný stav, počet detí v opatrovateľskej starostlivosti, vzdelanie, sociálne a rodinné pozadie, pôvod), ďalej rodovo členené štatistiky mapujúce vzťah k moci, prístup k zdrojom a príležitostiam. Rodové hľadisko zahŕňa širší pohľad ako je len delenie podľa pohlavia.

Na uskutočnenie dobrej rodovej analýzy je nevyhnutné odborné zázemie, nakoľko ide o hĺbkový rozmer politickej sociálno-ekonomickej analýzy. Možno ju vykonávať interne – vlastným expertným personálom alebo externým zadaním – individuálni expertky a experti, neštátne subjekty, expertné inštitúty, komerčné výskumné inštitúcie atď.

Základným východiskom je poznanie, že de jure – t. j. že máme legislatívne podmienky, ktoré zabezpečujú rodovú rovnosť medzi mužmi a ženami ešte neznamenajú skutočnú rovnosť, teda. rovnosť de facto. Rodová analýza dokazuje, že politika v rodovo-stereotypných spoločnostiach nie je rodovo neutrálna. Nerovnosť postavenia mužov a žien v pracovnom procese je prepojená s ďalšími nerovnosťami v spoločnosti. Kvalitná rodová analýza ukáže rozdiely v prerozdelení zdrojov, prístupov, aktivít a rozdielny podiel na moci. Napomáha porozumeniu rodových pomerov a ich dopadov. Prístup ku zdrojom totiž ešte neznamená kontrolu zdrojov (teda rozhodovanie o nich), pričom do analýzy je potrebné zahŕňať nielen materiálové zdroje, ale aj nemateriálne ako je čas, poznatky a informácie.[2]

ReferencieUpraviť

  1. Rada Európy : Gender Mainstreaming: Conceptual Framework, Methodology and Presentation of Good Practices, 1998
  2. a b Rodová rovnosť v organizácii - stručná sprievodkyňa. Pietruchová, Mesochoritisová
  3. a b Barbara STIEGLER: Ako uplatňovať rodové hľadisko, Aspekt, 2002

Externé odkazyUpraviť