Uralský federálny okruh
Uralský federálny okruh (rus. Уральский федеральный округ) je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Nachádza sa v západnej časti ázijskej časti Ruska. Okruh je rozlohou najväčším regiónom Ruskej federácie, má rozlohu 1 788 900 km² a žije tu 12 373 926 obyvateľov (2002). Najväčšími mestami sú Jekaterinburg, Čeľabinsk a Ťumeň.
Uralský federálny okruh bol založený Výnosom prezidenta Ruskej federácie č. 849 dňa 13. mája 2000 ako jeden z federálnych okruhov nového administratívneho usporiadania Ruska.
Patrí k ekonomicky najvýznamnejším regiónom Ruskej federácie, produkuje sa tu 16 % hrubého národného produktu a 20 % priemyselnej produkcie krajiny. 42 % vybratých daní v ruskom štátnom rozpočte pochádza práve z tohto okruhu.[1] V Uralskom federálnom okruhu sa nachádza obrovské nerastné bohatstvo, tretina ruských ložísk ropy, šestina zásob železnej rudy, 10 % drevnej hmoty, viac ako 4 % zásob farebných kovov. Toto územie je bohaté na veľké ložiská bauxitu, chromitu, farebných a vzácnych kovov, fosfátov, baritu, vápenca a ďalších prírodných stavebných materiálov. Ťaží sa tu viac ako 92 % plynu a 68 % ropy Ruskej federácie. Práve odtiaľto pochádza 40 % ruskej produkcie ocele.[1]
Administratívne členenie okruhu
upraviťUralský federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie:
.svg)
Štyri oblasti a dva autonómne okruhy.
- 1. Kurganská oblasť – administratívne centrum Kurgan
- 2. Sverdlovská oblasť – administratívne centrum Jekaterinburg
- 3. Ťumenská oblasť – administratívne centrum Ťumeň
- 4. Chantyjsko-mansijský autonómny okruh* – administratívne centrum Chanty-Mansijsk
- 5. Čeľabinská oblasť – administratívne centrum Čeľabinsk
- 6. Jamalskonenecký autonómny okruh* – administratívne centrum Salechard
- * autonómne okruhy sú súčasťou Ťumenskej oblasti
Hlavným mestom Uralského federálneho okruhu je Jekaterinburg.
Najväčšie sídla okruhu
upraviťNajväčšími sídlami Uralského federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010[2]) sú:
- Jekaterinburg (rus. Екатеринбург) 1.344 tis.
- Čeľabinsk (rus. Челябинск) 1.096 tis.
- Ťumeň (rus. Тюмень) 580 tis.
- Magnitogorsk (rus. Магнитогорск) 410 tis.
- Nižnij Tagil (rus. Нижний Тагил) 373 tis.
- Kurgan (rus. Курган) 322 tis.
- Surgut (rus. Сургут) 302 tis.
- Nižnevartovsk (rus. Нижневартовск) 248 tis.
- Zlatoust (rus. Златоуст) 189 tis.
- Kamensk-Uraľskij (rus. Каменск-Уральский) 179 tis.
- Miass (rus. Миасс) 152 tis.
- Pervouraľsk (rus. Первоуральск) 134 tis.
- Novyj Urengoj (rus. Новый Уренгой) 120 tis.
- Neftejugansk (rus. Нефтеюганск) 119 tis.
- Nojabrsk (rus. Ноябрьск) 111 tis.
- Toboľsk (rus. Тобольск) 99 tis.
Najvyšší politickí predstavitelia okruhu
upraviťSplnomocnenec prezidenta Ruskej federácie
upraviť(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Uralský federálny okruh“)
- Piotr Michajlovič Latyšev (rus. Пётр Михайлович Латышев) – od 18. mája 2000 do 2. decembra 2008
- Nikolaj Alexandrovič Vinničenko (rus. Николай Александрович Винниченко) – od 8. decembra 2008 do 5. septembra 2011
- Jevgenij Vladimirovič Kujvašev (rus. Евгений Владимирович Куйвашев) – od 6. septembra 2011 do 14. mája 2012
- Igor Riurikovič Cholmanskich (rus. Игорь Рюрикович Холманских) - od 18. mája 2012 dodnes (2013)
Referencie
upraviť- ↑ a b Факты и цифры [online]. [Cit. 2011-10-01]. Dostupné online. Archivované 2012-01-14 z originálu. (v ruštine)
- ↑ Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года [online]. gks.ru, [cit. 2011-10-01]. Dostupné online.
