Vatra zvrchovanosti je táborový oheň (vatra), ktorým sa na Slovensku oslavuje a pripomína prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky v uznesení Slovenskej národnej rady (SNR) zo 30. júla 1992.

Na oslavu prijatia deklarácie sa v júli 1992 na desiatkach miest Slovenska konali zhromaždenia občanov pri vatrách, ktoré dostali názov vatry zvrchovanosti.[1] Prvá bola zapálená symbolicky v tzv. geografickom strede EurópyKremnických Baniach, pri Kostole svätého Jána Krstiteľa. Rituál zapaľovania vatier nadväzoval na ľudovú tradíciu jánskych ohňov, tradíciu partizánskych vatier zapaľovaných pri pripomínaní si Slovenského národného povstania a symboliku zbojníckych vatier viažúcu sa k zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi.[2] Tradícia vatier zvrchovanosti sa do značnej miery spája s politickými a občianskymi aktivitami národne orientovanej časti slovenskej verejnosti. Už v jej počiatkoch si ju prisvojila Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, do súčasnosti ju zachováva najmä Matica slovenská, Slovenská národná strana a strana SMER – sociálna demokracia.[3]

Referencie upraviť

  1. Kováč, Dušan (1999), Kronika Slovenska : Slovensko v dvadsiatom storočí, 2, Bratislava: Fortuna Print, str. 529, ISBN 80-88980-08-9 
  2. Polákova, Ivana (2017), Vatra zvrchovanosti, [s. l.]: Matica slovenská (vyd. 2017-07-17), http://matica.sk/vatra-zvrchovanosti-2/, dost. 2018-11-10 
  3. Gális, Tomáš (2017), „Prečo vatry zvrchovanosti nelákajú“, Denník N (Bratislava: N Press), 2017-07-17, https://dennikn.sk/825853/preco-vatry-zvrchovanosti-nelakaju/, dost. 2018-11-10