Otvoriť hlavné menu

Venera-12 (rusky: Венера-12) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programe Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1978. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty. Podľa COSPAR bola sonda katalogizovaná ako 1978-086A.

1978-086A – Venera-12
Prevádzkovateľ:Sovietsky zväz
Výrobca:Sovietsky zväz
Typ misie: planetárna sonda
Dátum štartu:14. september 1978
Kozmodróm:Bajkonur
Nosná raketa:Proton-K
NSSDC ID:1978-086A Space 40
Hmotnosť:4940 kg
Elementy dráhy
Periapsida:6,62 RV
uprav

Obsah

KonštrukciaUpraviť

Sonda bola rovnaká, ako jej o týždeň skôr vypustená dvojička Venera 11. Hmotnosť sondy bola asi 4 700 kg okrem paliva, z toho pristávacie puzdro (tiež pristávací modul) 1 600 kg. Jej súčasťou bola francúzska aparatúra Sigma 2MS k snímaniu zábleskov gama žiarenia.

Puzdro bolo vybavené padákovým systémom, ktorý obsahoval výťažný a brzdiaci padák. Ďalej tu bol hmotový spektrometer, plynový chromatograf Sigma, aparatúra Groza a rada ďalších prístrojov.

Priebeh misieUpraviť

Po rannom štarte 14. septembra 1978 z kozmodrómu Bajkonur sa dostala vďaka rakete Proton-K/D-1 na parkovaciu dráhu okolo Zeme a odtiaľ na dráhu k Venuši. V priebehu letu boli vykonané dve letové korekcie 21. septembra a 14. decembra 1978. Krátko po druhej korekcii bolo začaté podchladzovanie pristávacieho puzdra a 19. decembra došlo k jeho odpojeniu od sondy. Dráha sondy bola upravená tak, aby umožnila prenos vysielania z puzdra na 69 miliónov km vzdialenú planétu Zem a potom sa dostala na dráhu okolo Slnka. Prevádzala aj naďalej vedecké merania.

Puzdro na VenušiUpraviť

Puzdro vstúpilo 21. decembra 1978 do horných vrstiev atmosféry planéty rýchlosťou 11,2 km/s a bola pribrzdené pri preťažení 170 G na 300 m/s. Prenos meraní parametrov atmosféry začal zhruba vo výške 62 km. Brzdiaci padák účinkoval asi 550 s, potom bol vo výške 40 km oddelený a jeho rolu zastal kovový prstenec. Puzdro dopadlo na nepríliš osvetlenú stranu Venuše (3000 luxov) zhruba 800 km od miesta dopadu takmer súčasnej misie Venery 11.

V extrémnych podmienkach (teplota 460 stupňov, tlak 8,92 MPa) vydržala pracovať nečakane dlho – 110 minút. Nevytvorila žiandu snímku povrchu, ale prístroj Groza zaregistroval sériu bleskov.

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veněra 12 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazyUpraviť