Venera 14 (rus. Венера-14), bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1981 a bol katalogizovaný v COSPAR pod označením 1981 – 110.

Priebeh misie

upraviť

Ako bolo vtedy obvyklé, na cestu k Venuši vypravili Sovieti dve identické sondy, Veneru 13 a Veneru 14. Štartovali krátko po sebe v rozmedzí piatich dní a vďaka tomu, že obe svoju úlohu splnili v takmer zhodnom čase, ich výsledky sa dobre dopĺňali.

Sondu Veneru 14 vyniesla do vesmíru raketa Proton-K/D-1 z kozmodrómu Bajkonúr (rampa PU-200P) 4. novembra 1981. Po štyroch mesiacoch letu sa od nej oddelilo 5. marca 1982 pristávacie puzdro a zatiaľ čo nosná sonda pokračovala po prelete okolo planéty ďalej na heliocentrickú dráhu, puzdro (pristávací modul) sa dostalo na povrch Venuše v oblasti Phoebe Regio, asi 950 km od miesta pristátia Venery 13. Počas letu atmosférou boli prevádzané jej merania. Na povrchu puzdro s pomocou mechanickej vŕtačky dokázalo odobrať vzorky horniny a dostať ich do hermeticky uzavrenej komory. V nej bola teplota 30 stupňov, tlak 5 atmosfér a fluorescenčný spektrometer, ním sa vzorky horniny skúmali. Bol nájdený hlavne urán a draslík. Namerané údaje boli prenášané cez prelietavajúcu sondu po dobu 57 minút na Zem. Sonda aj odoslala k Zemi farebné snímky Venuše z oblasti pristátia. Po hodine puzdro obrovský tlak a teplotu nevydržalo a prestalo pracovať.

Konštrukcia

upraviť

Hmotnosť sondy je, vrátane dvoch pomocných rakiet a paliva, 4 363 kg. Samotná sonda s označením 1981-110A mala 2 460 kg, pomocné rakety boli označené 110B a 110C, pristávacie puzdro s hmotnosťou 1 478 kg katalogizované ako 1981-110D.

Externé odkazy

upraviť
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veněra 14 na českej Wikipédii.