Vidlový hrebeň
Vidlový hrebeň (iné názvy: Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly ;poľ. Widły, Grań Wideł, nem. Gabelgrat, Gabelspitzen, maď. Villagerinc, Villacsúcsok) je skupina strmých skalných veží, ktorých hrebeň spája Lomnický štít s Kežmarským štítom vo Vysokých Tatrách. Podľa mnohých znalcov Tatier je to jeden z najkrajších tatranských hrebeňov. Od Lomnického štítu ho oddeľuje Medená štrbina a od Kežmarského štítu Kežmarská štrbina. Hrebeň je vyhľadávaný horolezcami. Hrebeň rozdeľuje Skalnatú dolinu od Veľkej Zmrzlej doliny a Medenej kotliny.[1]
Objekty na hrebeni upraviť
- Medená štrbina, najvyššia časť hrebeňa
- Medený múr
- Nižná medená štrbina
- Západná Vidlová veža
- Vidlové sedlo, úzky a hlboký priechod je najnižšou časťou hrebeňa
- Veľká Vidlová veža, najvyšší štít na hrebeni
- Lieviková štrbina
- Východná Vidlová veža
- Kežmarská štrbina[1]
Názov upraviť
Pomenovanie vychádza zo siluety hrebeňa. Jednotlivé veže na hrebeni boli pomenované až vtedy, keď sa hrebeň stal zaujímavý pre športových horolezcov. Spoločný názov pre hrebeň sa však objavuje už v Buchholtzovej panoráme Tatier z roku 1717 v latinskom znení Turis (veže), resp. v nemeckej mutácii Käsmarker Thürme (Kežmarské veže). V čase, keď názov Vidiel – Gabel platil ešte všeobecne ako spoločné pomenovanie Lomnického štítu a Kežmarského štítu, použil Kristián Genersich roku 1807 v štúdii Reise in die Carpathen prvýkrát pomenovanie Gabel ako názov pre Vidlový hrebeň.[1]
Iné vysvetlenie ponúka túto verziu: Na mape Buchholtzovcov sú Vidlové veže pomenované ako Cupri (Kopertuyrme) teda Medené veže. Malo to historický základ, lebo v ich oblasti na severnej strane baníci dolovali medenú rudu a hľadali zlato. Iný, možno neskorší názov, mal zrejme podobu Falkturyme – Veže, na ktorých sa ťaží (základ v slovese fal, falen), ktorý sa postupne dostal do podoby Folk, dokonca až Forkturyme. V stredovekej nemčine slovo fork znamenalo vidličku alebo vidly.[2]
História upraviť
- Vidlové sedlo – Karol Englisch a horský vodca Ján Hunsdorfer (1850) st. 12. augusta 1903 , v zime Ernst Dubke a horskí vodcovia Ján Breuer a Ján Franz st. 17.februára 1906.
- Západná Vidlová veža – Karol Englisch 17. augusta 1903
- Veľká Vidlová veža – Mikuláš Sontág (1882) a horský vodca Ján Hunsdorfer (1850) st. koncom augusta 1903, v zime Ernst Dubke a horskí vodcovia Ján Breuer a Ján Franz st. 17.februára 1906.
- prvý prechod celého hrebeňa – Aleksander Znamięcki a horský vodca Jędrzej Marusarz Jarząbek 6.septembra 1906, v zime – Gerhard Haffner, Alfred Schmidt, horský vodca Matthias Nitsch 20. mája 1935.
Referencie upraviť
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Widły (Tatry) na poľskej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vidlový hrebeň
