Otvoriť hlavné menu

Viliam Hodoň (* 17. júl 1929, Žilina – † 5. február 2006, Bratislava) bol slovenský ochotnícky divadelník a herec.

Viliam Hodoň
kultúrny pracovník, ochotník, herec
kultúrny pracovník, ochotník, herec
Narodenie17. júl 1929
Žilina, Slovensko
Úmrtie5. február 2006 (76 rokov)
Bratislava, Slovensko
RodičiaKarol Hodoň (1895 – 1970)
Magdaléna Hodoňová, rod. Dolníkova (1895 – 1965)
SúrodenciJaroslava (1923 - 1989)
Milan (* 1928)
Ján Ľubor (1933 - 2017)
ManželkaAnna Hodoňová, rod. Zboranová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Viliam Hodoň

ŽivotopisUpraviť

Rodisko, rodinaUpraviť

Viliam Hodoň sa narodil 17. júla 1929 v Žiline ako syn vlak-vedúceho Karola z Gbelan a jeho manželky Magdalény ako jeden zo štyroch detí. Najstaršia bola Jaroslava. Mladší brat Ľubor bol všestranný športovec. Aktívne sa venoval hokeju, volejbalu, hádzanej i atletike. Bol dvojnásobný majster Slovenska a trojnásobný slovenský rekordér v trojskoku, kde ako prvý Slovák prekonal hranicu 14 metrov. Trénoval hokejistov v Žiline a robil rozhodcu pri volejbalových zápasoch. Brat Milan je architekt a angažoval sa o vznik Strednej priemyselnej školy stavebnej v Žiline, v ktorej bol aj prvým riaditeľom. Viliam má s manželkou Annou Hodoňovou, rod. Zboranovou dve deti: pedagogičku Vlastu Novotnú a Ľubora Hodoňa, vyštudovaného elektrikára.

Štúdium a kariéraUpraviť

Štúdium začal v ľudovej škole, neskôr študoval v meštianskej škole v Žiline. V roku 1948 získal v podnikovej škole výučný list krajčíra a predavača konfekcie a textilu. V rokoch 1957 – 1961 absolvoval štúdium na SEŠ. Absolvoval kurzy v rámci VHJ Slovakotex. V rokoch 1945 – 1948 pracoval ako zamestnanec firmy Rolný v Púchove, neskôr v podniku Odeva a MAKYTA. V rokoch 1971 – 1989 zastával pozíciu vedúceho odboru odbytu. Celý život strávil v jednom podniku – menil sa len názov firmy. V rokoch 1951 – 1953 absolvoval vojenskú službu. Výborne ovládal nemecký jazyk.

Dramatická tvorbaUpraviť

Vzťah k divadelnej činnosti získal už v predškolskom veku od saleziánov v Žiline. Vo firme Rolný sa angažoval v športe i kultúrnom dianí, osobitne v divadle, poézii a hovorenom slove. Ako ochotník začínal v divadelnom krúžku Rolného školy práce, neskôr v divadelnom súbore MAKYTA, kde aktívne účinkoval od roku 1945 (61 rokov). Úspešne účinkoval vo viac ako 70 premiérách a 1000 predstaveniach. Organizoval estrádne vystúpenia a rôzne príležitostné oslavy v podniku a v meste. Recitoval a moderoval programy pri kultúrnych a spoločenských vystúpeniach so spevokolom a folklórnymi súbormi. Angažoval sa pri občianskych obradoch aj jeho zásluhou sa divadelný súbor vypracoval na špičkovú úroveň a reprezentoval región na vrcholných súťažiach, prehliadkach, festivaloch, v rámci Slovenska, Česko-Slovenska (Jiráskův Hronov) i v zahraničí (celosvetový festival v Monaku). Vytvoril množstvo originálnych dramatických postáv na vysokej umeleckej úrovni, ktoré mu priniesli viacero ponúk prejsť do profesionálnych divadiel, vrátane SND (1967 – po vystúpení v SND s hrou Sólo na flaute). Stvárnil Ževakinova v Gogoľovej Ženbe, Poležajeva v Profesorovi Poležajovi, Hollého Kuba, Mobeusa v Dürenmateovej hre Fyzici, Sganarela v Molièrovom Don Juanovi, Stodolovho Senátora a postavu Maleckého v Tajovského Ženskom zákone. Spolupracoval s Čs. filmom v Bratislave. Účinkoval v deviatich filmoch. Najúspešnejší z nich bol film Juraja Jakubiska, Postav dom, zasaď strom, kde stvárnil postavu Majora. V rokoch 1994 – 1998 hosťoval v profesionálnom divadle Žilina.

OceneniaUpraviť

Viliam Hodoň je nositeľom štátneho vyznamenania od prezidenta gen. Svobodu, pamätnej medaily G.F.Belopotockého (MK SR), vyznamenania za vynikajúcu prácu, vzorný pracovník kultúry, ceny mesta Púchova a množstva verejných uznaní, plakiet od rôznych inštitúcií za prácu v kultúre i za individuálne herecké výkony. Angažoval sa za výstavbu Domu kultúri v Púchove.

Dlhoročný spolupracovník divadelného súboru Anton Kret o ňom povedal: „Herec s pozoruhodnou zásobou vyjadrovacích prostriedkov, herec vášne“[chýba zdroj].

Filozofiu celého môjho života napĺňa vzťah k ľudskému porozumeniu v práci, v rodine, umeleckej činnosti a k pocitu vedieť v živote nielen prijímať, ale i rozdávať.
– Viliam Hodoň

LiteratúraUpraviť

Iné projektyUpraviť