Saleziáni Don Bosca

katolícky rehoľný rád
(Presmerované z Saleziáni)

Saleziáni don Bosca (lat. Societas Sancti Francisci Salesii, skratka SDB), oficiálny názov Spoločnosť svätého Františka Saleského (odtiaľ „saleziáni“), je mužská rehoľa (rehoľná kongregácia pápežského práva) v katolíckej cirkvi (existuje aj ženská vetva).

Spoločnosť svätého Františka Saleského

znak rádu
Základné informácie
Latinský názovSocietas Sancti Francisci Salesii, Societas Don Bosco
Krátky názovSDB
MottoDa mihi animas, caetera tolle
(Daj mi duše, ostatné si vezmi)
PatrónPanna Mária, Pomocnica kresťanov
svätý Jozef
svätý František Saleský
Vznik1859
1874 (oficiálne schválený pápežom Piom IX.)
Typrehoľný rád
Úlohapastorácia, misie a vzdelávanie
Zakladateľsvätý Ján Bosco
Sídlo
  • Rím (Castro Pretorio, Via Marsala 42)
Generálny predstavenýÁngel Fernández Artime
Pôsobeniecelosvetová organizácia
Jazyktaliančina alebo miestne jazyky
Celkový počet členov14 614
Ďalšie informácie
Wikimedia CommonsSaleziáni Dona Bosca
Webová stránkahttps://www.saleziani.sk/

Zakladateľom rehole bol roku 1859 taliansky kňaz sv. Ján Bosco (Giovanni Bosco, Ján Bosko) (18151888). Saleziáni sa venujú najmä výchove mužskej mládeže, najmä v priemyselných oblastiach. Na Slovensku pôsobia od roku 1924.[1][2]

V súčasnosti (2016) patrí k najväčším a najvplyvnejším rehoľným spoločnostiam, či už ide o počet členov alebo počet členov vo vedení Katolíckej cirkvi. V roku 2015 mala kongregácia 15 270 členov (z toho 10 424 kňazov).[3] V roku 2016 bolo v ich radoch 117 biskupov a 9 kardinálov.[4]

Dejiny slovenských saleziánov

upraviť

Rané kontakty saleziánov Don Bosca so Slovenskom

upraviť
 
Don Boscov list z roku 1886 venovaný istému dobrodincovi zo Slovenska (list objavil historik Zlatko Kubanovič)

Prvé kontakty dona Bosca so Slovenskom sa odohrávali ešte počas jeho života. Dôkazom toho je aj don Boscov list z roku 1886 napísaný dosiaľ neznámemu dobrodincovi zo Slovenska. List objavil historik Zlatko Kubanovič. Na dona Bosca sa obrátili i dvaja diecézni kňazi. Boli to Vojtech Kelecsényi a Ján Boll (1860 – 1934). Prvý životopis zakladateľa saleziánov dona Bosca v slovenskom jazyku vyšiel v roku 1899 od Pavla Jedličku, dekana a farára z Horných Orešian.

Vznik saleziánskych diel v období 1918 – 1948

upraviť

Pred nástupom komunistov k moci otvorili saleziáni na Slovensku 13 diel (v zátvorkách je uvedený rok otvorenia diela).

Obdobie prvej Česko-slovenskej republiky

upraviť

V období prvej Česko-slovenskej republiky (1918 – 1938), otvorili saleziáni na Slovensku 6 diel:

  • Šaštín (1924)
  • Vráble (1927)
  • Bratislava – Ružinov (1933)
  • Trnava (1936)
  • Bratislava – Trnávka (1937)
  • Žilina (1938)

Druhá svetová vojna

upraviť

V období druhej svetovej vojny (1939 – 1945), otvorili saleziáni na Slovensku 4 diela:

  • Michalovce (1941)
  • Trnava – Kopánka (1941)
  • Topoľčany (1942)
  • Nitra (1942)

Povojnové obdobie

upraviť

V povojnovom období – až do februárového prevratu (1945 – 1948), kedy nastalo obdobie vlády komunistickej strany (1948 – 1989), otvorili saleziáni na Slovensku 3 diela:

  • Komárno (1945)
  • Svätý kríž nad Hronom (1946)
  • Hody pri Galante (1947)

Saleziánske školy

upraviť

Gymnáziá

upraviť

Gymnázium v Perose Argentine (1921 – 1924)[5]

upraviť

V súčinnosti s hlavným saleziánskym predstaveným slovenskí saleziáni otvorili v roku 1921 súkromné rehoľné gymnázium v severnom Taliansku v obci Perosa Argentina. Toto gymnázium bolo prvým súkromným rehoľným gymnáziom v zahraničí, ktoré bolo otvorené po vzniku Prvej česko-slovenskej republiky. Na tomto gymnáziu študovalo približne 80 Slovákov a 15 Čechov. Po 3 ročnom pôsobení sa v roku 1924 gymnázium presťahovalo do Šaštína.

Gymnázium v Šaštíne (1924 – 1950; 1991 – 2016)

upraviť
  • Súkromné gymnázium v Šaštíne vzniklo presťahovaním saleziánskeho súkromného gymnázia z Talianska v roku 1924. Oficiálne bolo štátom schválené v roku 1928. Išlo o tzv. malý seminár, keďže saleziáni zväčša prijímali chlapcov, ktorí cítili duchovné povolanie. V roku 1950 príchodom komunistickej strany k moci bolo gymnázium zatvorené (1924 – 1950).
  • Obnovené bolo až v roku 1991. Oficiálny názov znel: Gymnázium Jána Bosca. Gymnázium ukončilo svoju činnosť v roku 2016. Behom tohto 25 ročného obdobia gymnázium malo 4. riaditeľov, 12 maturitných tried a 354 maturantov.[6]

Slovenské gymnázium v Ríme (1963 – 1990)

upraviť

Po násilnom zrušení Saleziánskej spoločnosti z noci z 13. na 14. apríla 1950 (krycia operácia pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov komunistickým režimom niesla názov Akcia K), ušla cez železnú oponu časť generácie mladých saleziánskych klerikov a kňazov. V roku 1963 založili slovenskí saleziáni v Ríme Slovenské gymnázium. Prvým sídlom gymnázia sa stala budova pri Katakombách sv. Kalixta. V nasledujúcom roku (1964) sa gymnázium presťahovalo do budovy Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda. Tam pôsobilo až do svojho zrušenia v roku 1990. Gymnázium viedli 4. riaditelia a prešlo ním 159 absolventov. Najviac absolventov pochádzalo z Vojvodiny, zo slovenskej obce Selenča.[7]

Niektorí významní členovia rehole

upraviť

Na Slovensku

upraviť
  • Viliam Vagač (* 1889 – † 1970) – rímskokatolícky kňaz, misionár, spoluzakladateľ a riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Taliansku, trpiteľ za vieru (odsúdený na 18 rokov väzenia).
  • František Sersen (* 1894 – † 1982) – rímskokatolícky kňaz, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg.
  • Anton Kolarovič (* 1894 – † 1977) – koadjútor, kuchár, trpiteľ za vieru (odsúdený na 5 rokov väzenia).
  • Ján Hlubík (* 1896 – † 1965) – rímskokatolícky kňaz, publicista, trpiteľ za vieru (odsúdený na dva a pol roka väzenia).
  • Jozef Bokor (* 1897  – † 1968) – rímskokatolícky kňaz, prvý provinciál slovenskej saleziánskej provincie, trpiteľ za vieru (odsúdený na 4 roky väzenia).
  • Leonard Tikl (* 1902 – † 1973) – rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 15 rokov väzenia).
  • Jozef Stašo (* 1903 – † 1951) – rímskokatolícky kňaz, tajomník na vatikánskej nunciatúre v Bratislave, pochovával Msgr. Jozefa Tisa.
  • Marcel Horniak (* 1903 – † 1989) – rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 – 1955).
  • Ernest Horniak (* 1907 – † 1979) – rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 12 rokov väzenia).
  • František Valábek (* 1907 – † 1980) – rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 6 rokov väzenia).
  • Bystrík Muránsky (* 1907 – † 1972) – rímskokatolícky kňaz, básnik (vlastným menom Anton Macák), botanik, historik.
  • Anton Mihálik (* 1907 – † 1982) – rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 6 rokov väzenia).
  • Ján Chrenko (* 1908 – † 1982) – rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (odsúdený na 14 rokov väzenia).
  • Anton Mária Vácval (* 1908 – † 2000) – rímskokatolícky kňaz, publicista, náboženský spisovateľ, historik.
  • Augustín Moncman (* 1909 – † 1993) – rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 – 1956).[8]
  • Pavol Pobiecky (* 1912 – † 1983) – rímskokatolícky kňaz, pedagóg, trpiteľ za vieru (odsúdený na 13 rokov väzenia). [9]
  • Alfonz Paulen (* 1913 – † 1954) – rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru, mučeník, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam.[10]
  • František Kollár (* 1913 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, trpiteľ za vieru (internovaný; 1950 – 1952), direktor Charitného domova pre kňazov v Pezinku.
  • Andrej Dermek (* 1914 – † 2003) – rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, náboženský spisovateľ, provinciál, trpiteľ za vieru (odsúdený na 14 rokov väzenia).
  • Štefan Sandtner (* 1916 – † 2006) – rímskokatolícky kňaz, básnik katolíckej moderny, prekladateľ, trpiteľ za vieru (odsúdený na 15 rokov väzenia).
  • Leopold Sersen (* 1916 – † 2006) – rímskokatolícky kňaz, grafik, výtvarný umelec, trpiteľ za vieru (internovaný 1950 - 1954).[11]
  • Ján Augustín Beňo (* 1921 – † 2006) – rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista, zakladateľ Hnutia Nazaret (Združenia rodín Nazaret, Sekulárneho inštitútu Betánia a Združenia kňazov Nazaret).
  • Štefan Olos (* 1927 – † 1998) – rímskokatolícky kňaz, organista, dirigent, hudobný pedagóg, skladateľ. [12]
  • Zoltán Schmidt (* 1928 – † 2008) – rímskokatolícky kňaz, paleobiogeograf, autor prvej geologickej expozície Slovenského národného múzea.[13]
  • Anton Srholec (* 1929 – † 2016) – rímskokatolícky kňaz, sociálny pracovník, náboženský spisovateľ, aktivista v podzemnej Cirkvi, trpiteľ za vieru (odsúdený na 12 rokov väzenia).

V emigrácii

upraviť
  • Jozef Babiak (* 1900 – † 1980) – rímskokatolícky kňaz, prvý magister novicov na Slovensku, riaditeľ súkromného Slovenského gymnázia v Ríme.
  • Silvester Taliga (* 1901 – † 1969) – rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg, knihovedec, riaditeľ Pápežskej saleziánskej univerzitnej knižnice v Ríme (Università Pontificia Salesiana).
  • Jozef Strečanský (* 1910 – † 1985) – rímskokatolícky kňaz, skladateľ, dirigent, pedagóg, riaditeľ internátu pre utečencov z Východu (Ramegnies-Chin; Belgicko).
  • Gorazd Zvonický (* 1913 – † 1995) – rímskokatolícky kňaz, básnik katolíckej moderny, pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra.
  • Ernest Macák (* 1920 – † 2016) – rímskokatolícky kňaz, provinciál, publicista, pedagóg, trpiteľ za vieru.[14] [15]
  • Ján Vetva (* 1923 – † 2019) – rímskokatolícky kňaz, básnik (vlastním menom Vít Ušák), publicista, prekladateľ.
  • Rafael Černý (* 1924 – † 2006) – rímskokatolícky kňaz, pedagóg, redaktor (Slovenské hlasy z Ríma; Diakonia – slovenský kňaz).
  • Milan Stanislav Ďurica (* 1925) – rímskokatolícky kňaz, slovenský historik, vysokoškolský pedagóg.
  • Jozef Heriban (* 1925 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, biblista, univerzitný profesor.
  • Andrej Pauliny (* 1925 – † 2005) – rímskokatolícky kňaz, grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ, exilový pracovník a prekladateľ.
  • Jozef Prívozník (* 1926 – † 2010) – rímskokatolícky kňaz, rozhlasový kazateľ, univerzitný profesor.
  • Anton Hlinka (* 1926 – † 2011) – rímskokatolícky kňaz, žurnalista, teológ, filozof, publicista, prekladateľ, univerzitný profesor.
  • Stanislav Kmotorka (* 1929 – † 2012) – rímskokatolícky kňaz, profesor konzervatória, organista, dirigent, skladateľ.[16]

Na misiách

upraviť
  • Alojz Hudek (* 1887 – † 1961) – rímskokatolícky kňaz, prvý slovenský saleziánsky misionár, misionárom bol 53 rokov (Bolívia, 17; Peru, 36).
  • František Zaťko (* 1896 – † 1984) – rímskokatolícky kňaz, pedagóg, misionárom bol 57 rokov (USA).
  • Jozef Forgáč (* 1904 – † 1966) – rímskokatolícky kňaz, provinciál, misionárom bol 42 rokov (Čile, Argentína).
  • Jozef Forner (* 1905 – † 1983) – koadjútor, kníhtlačiar, spoluzakladateľ grafickej školy v Tokiu, misionárom bol 47 rokov (Japonsko).
  • Jozef Figura (* 1906 – † 2001) – rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 65 rokov (Japonsko).
  • Anton Figura (* 1909 – † 1996) – rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 64 rokov (Kuba, Haiti, Dominikánska republika).
  • Ján Ježovít (* 1909 – † 1994) – koadjútor, kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionárom bol 61 rokov (Čína, 37 rokov; Thajsko, 24 rokov).
  • Michal Čahoj (* 1911 – † 1994) – koadjútor, misionárom bol 60 rokov (India).
  • Martin Križan (* 1912 – † 1990) – rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, misionárom bol 37 rokov (Ekvádor).
  • Karol Nižňanský (* 1919 – † 1984) – rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 46 rokov (India, USA).
  • Jozef Hrdý (* 1923) – rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 37 rokov (Chile, Bolívia), držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa.[17]
  • Ján Šutka (* 1930 – † 2014) – rímskokatolícky kňaz, misionárom bol 61 rokov (Kolumbia, 7 rokov; Ekvádor, 54 rokov).[18]

Vo svete

upraviť

Svätí a blahoslavení

upraviť

K 1. januáru 2019 mala Saleziánska spoločnosť vyhlásených 9 svätých, 118 blahorečených, 16 ctihodných a 22 božích služobníkov (v zátvorkách je uvedený rok svätorečenia alebo blahorečenia).

Svätí

upraviť

Niektorí blahoslavení

upraviť

Väznení saleziáni

upraviť

V rokoch 1950-1989 bolo odsúdených a väznených 45 saleziánov, ktorých mená sú na pamätnej tabuli v Šaštíne.

Súčasné saleziánske komunity na Slovensku

upraviť
 
Mládežnícke stredisko Saleziánov Don Bosca v Prešove
  • Bratislava – Trnávka
  • Bratislava – Mamateyova
  • Bratislava – Miletičova
  • Trnava – Kopánka
  • Žilina
  • Žilina - Stredná odborná škola
  • Hody
  • Košice – Tri hôrky
  • Košice – Kalvária
  • Košice – Luník IX.
  • Michalovce
  • Humenné
  • Bardejov
  • Námestovo
  • Banská Bystrica
  • Prešov
  • Rožňava
  • Dubnica nad Váhom
  • Nová Dubnica
  • Veľký Biel
  • Partizánske
  • Poprad

Provinciáli saleziánov na Slovensku

upraviť

Provinciáli saleziánov, ktorí pôsobili od roku 1939, keď vznikla saleziánska provincia:

Exalievi don Bosca

upraviť

Exallievi don Bosca sú saleziánski odchovanci, ktorí sa riadia heslom, ktoré im zanechal sám zakladateľ saleziánov: „Buďte dobrí kresťania a čestní občania.“

Príbeh exallievov sa začal v roku 1870, keď don Bosco oslavoval svoje meniny a skupina jeho bývalých študentov z Valdocca mu poďakovaním prejavila svoju vďačnosť za jeho službu a darovala mu kávovú súpravu. Exalliev je ten, kto aspoň rok navštevoval saleziánske dielo (školy, internát, oratóriá alebo mládežnícke centrá) a má viac ako osemnásť rokov.

Niektorí významní exalievi

upraviť

Združenie saleziánov spolupracovníkov

upraviť

Združenie saleziánov spolupracovníkov je treťou vetvou saleziánskej rodiny. Pôvodný názov znel Nábožne združenie saleziánskych spolupracovníkov. Združenie bolo schválené Vatikánom 9. mája 1876 pápežom Piom IX.

Saleziánom spolupracovníkom sa môže stať diecézny kňaz alebo laik, ktorý má viac ako 18 rokov, prejde určitou formáciou a zloží prísľuby. Vo svete dnes majú saleziáni spolupracovníci takmer 30 000 členov. Saleziáni spolupracovníci na Slovensku aktuálne pôsobia v 29 strediskách po celom Slovensku.

Niektorí významní členovia

upraviť

Literatúra

upraviť

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Kto sme [online]. saleziani.sk, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  2. História SDB [online]. saleziani.sk, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  3. CHENEY, David M.. Salesians of Saint John Bosco Salesians of St. John Bosco [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  4. GAZDA, Imrich. Jezuiti, františkáni, saleziáni. Ktorá rehoľa je najvplyvnejšia? (Vatikánska sedma) [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, 2016-06-12, [cit. 2016-09-29]. Dostupné online.
  5. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 143 – 181; 194 – 209.
  6. 15 rokov šaštínskeho gymnázia [online]. . Dostupné online.
  7. KUBANOVIČ, Zlatko. Jedinečná slovenská škola svetového formátu (Dejiny Slovenského gymnázia v Ríme). Don Bosco dnes, 2010, roč. XXXXI., čís. 1, s. 26 – 27. Dostupné online.
  8. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 258 – 259.
  9. KUBANOVIČ, Zlatko. Vždy zanietený za saleziánsku vec (Pavol Pobiecky – sto rokov od jeho narodenia). Don Bosco dnes, 2012, roč. XLIII, čís. 4, s. 26 – 27. Dostupné online.
  10. Alfonz Paulen - kňaz martýr [online]. . Dostupné online.
  11. KUBANOVIČ, Zlatko. Fotograf a výtvarník s kňazským srdcom. Don Bosco dnes, 2010, roč. XLI, čís. 5, s. 18 – 19. Dostupné online.
  12. RAPAŠOVÁ, Mária. Radšej zomrieť ako zradiť (Spomienka na dona Štefana Olosa pri príležitosti storočnice). Kultúra, 2017, roč. XX, čís. 26, s. 10-11. Dostupné online. Archivované 2020-07-11 z originálu.
  13. Za Zoltánom Schmidtom [online]. . Dostupné online.
  14. ĎURICA, Milan S., Macák, Ernest, SDB. http://vistuk.fara.sk//rodaci/don_ernest_macak.pdf Archivované 2016-10-14 na Wayback Machine
  15. Don Ernest Macák (1920) - Ústav pamäti národa [online]. . Dostupné online.
  16. KMOTORKA, Stanislav. Slovenské ozveny z Florencie. Kultúra, 2005, roč. VIII., čís. 13, s. 10-11. Dostupné online.
  17. Jozef Hrdý (1923) [online]. . Dostupné online.
  18. ŠUTKA, Ján, Medzi Šuarmi. Don Bosco, Bratislava 2005, 139+8. s.
  19. Ján Brichta (1928) [online]. . Dostupné online.
  20. Novým provinciálom saleziánov je don Peter Timko [online]. Saleziani.sk. Dostupné online.
  21. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 259-260.
  22. KUBANOVIČ, Zlatko. Tóny, ktoré povzbudzujú - Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Kultúra, 2015, roč. XVIII, čís. 21, s. 11. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1336-2992. Archivované 2016-10-10 z originálu.
  23. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 241.
  24. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 22.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť