František Saleský
Svätý František Saleský (* 21. august 1567, zámok Sales pri Annecy – † 28. december 1622, Lyon) bol katolícky teológ, spisovateľ, mystik, biskup a učiteľ cirkvi. Jeho spisy o duchovnom živote (Návod ku zbožnému životu alebo Filotea; Duchovné rozhovory; Traktát o Božej láske alebo Teotimus) patria ku klasike francúzskej mystiky i literatúry 17. storočia a mali veľký vplyv na katolícku spiritualitu novej doby. Jeho sviatok sa slávi 24. januára.
| František Saleský | ||||||||
| biskup ženevský | ||||||||
_(cropped).jpg) | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia |  Švajčiarsko | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| Biskup koadjútor ženevský | ||||||||
| ešte pred biskupskou vysviackou ženevský biskup zomrel, čiže nastúpil rovno do úradu biskupa | ||||||||
| Biskup ženevský | ||||||||
| 8. december 1602 – 28. december 1622 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 21. august 1567 zámok Sales pri Annecy | |||||||
| Úmrtie | 28. december 1622 (55 rokov) Lyon, Francúzsko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 18. december 1593 (26 rokov) Claude de Granier biskup ženevský | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 15. júl 1602 (34 rokov) Klement VIII. | |||||||
| Konsekrácia | 8. december 1602 (35 rokov) | |||||||
| Svätiteľ | Vespasien Gribaldi emeritný arcibiskup viedenský | |||||||
| Spolusvätitelia | Thomas Pobel emeritný biskup Saint-Paul-Trois-Châteaux Jacques Maistret, O. Carm. pomocný biskup lyonský | |||||||
| Svätec | ||||||||
| Blahorečenie | 28. december 1661 Alexander VII. | |||||||
| Kanonizácia | 19. apríl 1665 Alexander VII. | |||||||
| Sviatok | 24. január | |||||||
| V cirkvách | rímskokatolícka, anglikánska cirkev | |||||||
| Patrón | saleziánov, katolíckej tlače, spisovateľov, nepočujúcich, Ženevy, Annecy, Live AID International | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 František Saleský | ||||||||
Život a pôsobenie upraviť
Narodil sa ako najstarší z dvanástich detí v savojskej šľachtickej rodine, študoval v Annecy a od roku 1578 v Paríži, kde sa stretol s učením Jána Kalvína o predestinácii, ktoré ho silne ovplyvnilo. Vzal ho s takou vážnosťou, že pochyboval o svojom živote a dostal sa do hlbokej osobnej krízy. Roku 1587 pri modlitbe náhle pochopil, že Boh je láska a že teda čokoľvek sa s ním v živote stane, bude to pre jeho dobro. V rokoch 1588 – 1592 vyštudoval právo v talianskej Padove, ale proti vôli svojho otca sa rozhodol stať kňazom. Roku 1593 bol vysvätený a stal sa prepoštom v Annecy. Na základe vlastného zážitku sa snažil presviedčať kalvínov v Savojsku, aby sa vrátili ku katolíckej viere, ale pretože účasť na jeho kázňach sa niekde prísne trestala, začal používať tlačené letáky a písal si s mnohými ľuďmi; počas života napísal viac ako 20 tisíc listov.
Z poverenia svojho biskupa odišiel roku 1598 do Ríma. Jeho kázne v Paríži roku 1601 urobili veľký dojem a 15. júla 1602 bol vymenovaný za biskupa koadjútora ženevského, no Claude de Granier, ženevský biskup, zomrel skôr (17. septembra), ako bol František vysvätený za biskupa, čiže František mohol rovno po biskupskej vysviacke 8. decembra 1602 obsadiť úrad biskupa Ženevy. Vzhľadom na prenasledovanie katolíkov v Ženeve však musel sídliť v Annecy. Pôsobil nielen duchovnou hĺbkou, ale i neobyčajnou láskavosťou a optimizmom. Roku 1604 sa stretol s ovdovenou Janou Františkou de Chantal, ktorá s jeho pomocou založila rehoľu Navštívenia Panny Márie, rozšírenú hlavne vo Francúzsku. Roku 1609 vyšiel jeho „Návod ku zbožnému životu“ (Filotea) a roku 1616 jeho hlavné teologické dielo, „Traktát o Božej láske“ (Teotimus), ktoré dodnes patrí medzi klasické diela francúzskej duchovnej literatúry a boli preložené do mnohých jazykov. V rokoch 1618 – 1619 opäť žil v Paríži, kde sa stretol s rehoľníčkami v Port-Royal a so sv. Vicentom de Paul a pokúsil sa kardinála Richelieu odhovoriť od rozhodnutia vstúpiť do politiky. František mal v tej dobe už podlomené zdravie a chcel sa stiahnuť do samoty, roku 1622 však musel sprevádzať savojského vojvodu k francúzskemu kráľovi do Avignonu a na spiatočnej ceste v Lyone zomrel. Je pochovaný v kláštornom kostole v Annecy.
| „ | Pravá láska nepozná žiadnu metódu. | “ |
| „ | Naša dokonalosť spočíva z veľkej časti v tom, ako dokážeme navzájom znášať svoje nedokonalosti. | “ |
Vplyv a význam upraviť
Vo svojich spisoch a takmer 3000 kázňach kládol František dôraz na spojenie kresťanskej zbožnosti s praktickým každodenným životom kresťana, s bežným zamestnaním a rodinnými povinnosťami. Remeselník nemôže žiť ako mních, ale vo stvorenom Božom svete má „každý prinášať plody podľa svojho druhu“ (Gn 1,11). Spiritualita Františka Saleského mala veľký vplyv na duchovný život, najmä vo Francúzsku, Švajčiarsku a v Nemecku, i na mnohé rehoľné spoločenstvá, hlavne ženské. Podľa neho nazval Don Bosco svoje spoločenstvo na pomoc a výchovu chudobných detí (saleziáni).
Jeho významným dielom je Filotea (Návod ku zbožnému životu).
František Saleský bol vyhlásený za blahoslaveného roku 1661, za svätého 1665 a za Učiteľa cirkvi roku 1877. Jeho sviatok sa slávi v rímskokatolíckej aj anglikánskej cirkvi 24. januára.
| „ | Svätec, ktorý je smutný – to je smutný svätý. | “ |
Iné odkazy upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o František Saleský
Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Saleský
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Saleský na českej Wikipédii.