Padova

	Padova
	mesto
	Erb
	Erb
Štát	Taliansko
Región	Benátsko
Provincia	Padova
Súradnice	45°25′S 11°52′V / 45,417°S 11,867°V
Rozloha	92 km² (9 200 ha)
Obyvateľstvo	212 989 (31. 12. 2009)
Hustota	2 315,1 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	35100
Tel. predvoľba	049
	Poloha mesta v rámci Talianska
	Wikimedia Commons: Padua
	Webová stránka: comune.padova.it
	Geografický portál

O rovnomennej provincii pozri Padova (provincia).

Súradnice: 45°25′S 11°52′V / 45,417°S 11,867°V

Padova je mesto v severnom Taliansku na rieke Bacchiglione, v Benátsku. Je hlavným mestom provincie Padova. Leží 30 km západne od Benátok. Má okolo 212 500 obyvateľov.

DejinyUpraviť

Rímske Patavium bolo na začiatku cisárskej doby jedno z najbohatších miest, ale v roku 452 ho vyplienili Huni. V roku 1164, za vlády dynastie Hohenstaufovcov, získala Padova ako prvé severotalianske mesto nezávislosť od ríšskej moci. V roku 1318 sa dostalo pod vládu rodiny Carresiovcov a v roku 1405 si ho podmanili Benátky. Význam Padovy v stredoveku a v období renesancie spočíval hlavne v univerzite, ktorá bola založená v roku 1222 a ktorú v roku 1238 cisár Fridrich II. ešte rozšíril. V Padove žil i zomrel rímsky historik Titus Livius a začiatkom 13. storočia tu pôsobil svätý Anton Padovský.

PamiatkyUpraviť

Najväčšou historickou pamiatkou je Basilica di Sant'Antonio da Padova, v ktorej je pochovaný svätý Anton Padovský. Mohutná stavba bola vybudovaná v 13. a 14. storočí ako pilierová bazilika. Je to fantastická zmiešanina románskych, gotických a byzantských štýlových tvarov s dvoma štíhlymi vežami, špicatou kužeľovou strechou nad krížením a siedmimi polguľovými kupolami, postavenými v roku 1424. Pred kostolom stojí i jazdecká socha Gattamelatu, ktorú v roku 1453 vytvoril Donatello. Je to bronzový pamätník na počesť Erasma da Narni, ktorý bol v rokoch 1438 - 1441 veliteľom Benátskej republiky a ktorého pre neobyčajnú diplomatickú šikovnosť prezývali Gattamelata - Strakatá mačka.

V Padove sa nachádza ešte mnoho ďalších bazilík, kostolov a palácov. Okrem nich je významnou historickou pamiatkou aj múr, ktorým je obohnaná celá Padova. V meste možno nájsť aj viacero múzeí, divadiel a taktiež najväčšie talianske insektárium.

Osobnosti mestaUpraviť

Titus Livius, (* 59 pred Kr. – † 17), rímsky historik
Anton Padovský, (* 1195 – † 1231), katolícky svätec
Marsilius z Padovy (* asi 1275 - † asi 1343), filozof, politický činiteľ, teológ, publicista, lekár, renesančný humanista
Mikuláš Kopernik (* 1473 – † 1543), poľsko-nemecký astronóm, filozof, humanista, kanonik a ekonóm; autor heliocentrizmu
Gerolamo Cardano (* 1501 – † 1576), matematik, filozof a astrológ
Andrea Palladio (* 1508 - † 1580), neskororenesančný architekt a teoretik architektúry
Andreas Vesalius (* 1514 – † 1564), flámsky lekár a anatóm
Jakub Zabarella, (* 1533 – † 1589), filozof a logik
Galileo Galilei (* 1564 – † 1642), filozof, fyzik, astronóm, matematik
Giovanni Battista Belzoni (* 1778 – † 1823), cestovateľ, inžinier a amatérsky archeológ
Arrigo Boito (* 1842 – 1918), spisovateľ, básnik, novinár a hudobný skladateľ
Tullio Levi-Civita (* 1873 - † 1941), matematik
Giorgio Abetti (* 1882 – † 1982), astronóm
Giuseppe Colombo (* 1920 – † 1984) matematik a vedec, pôsobiaci na miestnej univerzite