Anglikánska cirkev (Church of England)

štátna cirkev v Anglicku

Anglikánska cirkev (angl. Church of England - doslova Cirkev Anglicka) je oficiálne uznaná štátna cirkev v Anglicku. Zároveň je „matkou“ a „hlavou“ Anglikánskeho zväzu cirkví.

Anglikánska cirkev
Logo of the Church of England.svg
Logo Anglikánskej cirkvi
Infomácie
Organizáciabiskupsko-synodálne zriadenie
Organizačná štruktúraDiecézy Anglikánskej cirkvi
ÚzemieAnglicko, Wales, Ostrov Man, Normanské ostrovy, Kontinentálna Európa
Hlava cirkviKráľovná Alžbeta II.
Duchovná hlava cirkvi a MetropolitaArcibiskup z Canterbury Justin Welby
SpoločenstvoAnglikánsky zväz cirkví
Členstvo
Počet príslušníkov25 mil
Viac informácií
NázvyC of E
Webstránkachurchofengland.org

Vznikla roku 1534 tzv. Supremačným aktom (Act of Supremacy) Henricha VIII., ktorým vyhlásil odtrhnutie cirkvi v Anglicku od spoločenstva so Svätým stolcom a sám sa vyhlásil za hlavu štátnej cirkvi.

Anglikánska cirkev vníma svoju zakotvenosť jak v protestanskej tradícii, s ktorou ju spája neuznanie autority rímskeho pápeža ako hlavy cirkvi, ako aj v katolíckej tradícii, z ktorej si ponechala väčšinu vonkajších znakov, akými sú sedem sviatostí, hierarchické usporiadanie, používanie ornátu, kadidla a mnoho ďalšieho.

HistóriaUpraviť

Cirkev v Anglicku sa od Ríma formálne oddelila v roku 1534 kedy anglický kráľ Henrich VIII. vydal tzv. Act of Supermacy a sám sa vyhlásil za hlavu anglickej cirkvi, pretože pápež Kliment VII. odmietol tolerovať jeho rozvody. Kliment VII. Henricha exkomunikoval. Henrich VIII. anglikánsku cirkev teologicky ani litirgicky nijak nezreformoval. Významnejšie reformy učinil až jeho syn Eduard VI. ktorý bol presvedčeným protestantom a chcel anglikánsku cirkev viac priblížiť zwinglo-kalvínskej reformácii. Na post canterburského arcibiskupa bol dosadený reformátor Thomas Cranmer, ktorý aj vydal Knihu verejných modlitieb (Book of Common Prayer). Po Eduardovi napstúpila na trón katolíčka Mária I., ktorá nakrátko obnovila spojenie s Rímom. Po nej nastúpila na trón jej nevlastná sestra Alžbeta I., za ktorej vlády sa cirkev v Anglicku zasa osamostatnila.

Teológia a liturgiaUpraviť

 
Diecézy Anglikánskej cirkvi

Anglikánska cirkev verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Prameň viery je Biblia, Tradícia a rozum. Hlavné zásady obsahuje Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske vyznanie, 39 článkov a Kniha Spoločných modlitieb (Book of Common prayer). Vysluhujú sedem sviatostí: krst, Eucharistiu, birmovanie, spoveď, kňazstvo, manželstvo a pomazanie chorých. Príjmanie je pod obomi spôsobmi a spoveď osobná aj hromadná. Nemodlia sa ,,k svätým" ale ,,so svätými" a v spoločenstve s nimi. Celibát kňazov i biskupov je dobrovoľný.

ŠtruktúraUpraviť

Hlavou Anglikánskej cirkvi je dodnes anglický panovník (v súčasnosti Alžbeta II.). Duchovnou hlavou a metropolitom anglikánskych cirkví je arcibiskup z Canterbury, od roku 2013 tento úrad zastáva Justin Welby, ktorý nahradil Rowana Williamsa. Legislatívnym orgánom je Generálne zhromaždenie, potvrdené parlamentom Spojeného kráľovstva.

V otázkach doktríny, disciplíny, politických názorov a liturgickej praxe sa jednotlivé lokálne spoločenstvá značne odlišujú. Najmarkantnejším deliacim prvkom je členenie na tzv. High Church a Low Church. Zatiaľ čo synonymami Low Churchpuritánske, evanjelikálne a charizmatické hnutia anglikanizmu, pojmom High Church sa označujú spoločenstvá a smery majúce bližšie ku katolíckej tradícii, ako napríklad anglokatolicizmus či tzv. Oxfordské hnutie, z ktorého vzišli mnohé vynikajúce osobnosti, ako napr. John Henry Newman.

Externé odkazyUpraviť

ZdrojeUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anglikanská církev na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).