Anglikánska cirkev (Church of England)

štátna cirkev v Anglicku

Anglikánska cirkev (angl. Church of England - doslova Cirkev Anglicka) je oficiálne uznaná štátna cirkev v Anglicku. Zároveň je „matkou“ a „hlavou“ Anglikánskeho zväzu cirkví.

Logo Anglikánskej cirkvi
Diecézy Anglikánskej cirkvi

Vznikla roku 1534 tzv. Supremačným aktom (Act of Supremacy) Henricha VIII., ktorým vyhlásil odtrhnutie cirkvi v Anglicku od spoločenstva so Svätým stolcom a sám sa vyhlásil za hlavu štátnej cirkvi.

Anglikánska cirkev vníma svoju zakotvenosť jak v protestanskej tradícii, s ktorou ju spája neuznanie autority rímskeho pápeža ako hlavy cirkvi, ako aj v katolíckej tradícii, z ktorej si ponechala väčšinu vonkajších znakov, akými sú apoštolská postupnosť, sedem sviatostí, hierarchické usporiadanie, používanie ornátu, kadidla a mnoho ďalšieho.

VieroukaUpraviť

Anglikánska cirkev verí v jedného Boha v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý. Prameň viery je Biblia, Tradícia a rozum. Hlavné zásady obsahuje Apoštolské, Nicejsko-carihradské, Atanaziánske vyznanie, 39 článkov a Kniha Spoločných modlitieb (Book of Common prayer). Vysluhujú sedem sviatostí: krst, Eucharistiu, birmovanie, spoveď, kňazstvo, manželstvo a pomazanie chorých. Príjmanie je pod obomi spôsobmi a spoveď ušná aj všeobecná. Nemodlia sa ,,k svätým" ale ,,so svätými" a v spoločenstve s nimi.

Apoštolská postupnosť

Pohľady na to či si Anglikánska cirkev zachovala apoštolskú postupnosť sa líšia. Samotná Anglikánska cirkev sa drží presvedčenia že si ju zachovala. Pravoslávny konštantínopolský patriarcha v roku 1922 napísal: Pravoslávny teológovia ktorý otázku vedecky skúmali takmer jednomyseľne dospeli k záveru a vyhlásili anglikánske svätenia za platné. Katolícka cirkev naopak anglikánske svätenia považuje za neplatné s argumentom že v dobe kráľa Eduarda VI. došlo v zmene v obrade svätenia. V histórii je zaznamených aj niekoľko prípadov kedy sa ba anglikánskych biskupských vysviackách zúčastnil aj pravoslávny biskup. Taktiež od roku 1931 Anglikánsky zväz a Utrechtská únia starokatolíckych cirkví uzavreli plné sviatostne spoločenstvo a teda starokatolícki biskupi sa začali zúčastňovať anglikánskych biskupských vysviacok (platnosť svätení Utrechtskej únie uznáva aj Katolícka cirkev). V súčastnosti však situáciu začalo komplikovať vo vzťahu ku Katolíckej aj Pravoslávnej cirkvi biskupské svätenie žien v niektorých anglikánskych cirkvách, ktoré obe cirkvi považujú za neplatné.

ŠtruktúraUpraviť

Hlavou Anglikánskej cirkvi je dodnes anglický panovník (v súčasnosti Alžbeta II.). Duchovnou hlavou a metropolitom anglikánskych cirkví je arcibiskup z Canterbury, od roku 2013 tento úrad zastáva Justin Welby, ktorý nahradil Rowana Williamsa. Legislatívnym orgánom je Generálne zhromaždenie, potvrdené parlamentom Spojeného kráľovstva.

V otázkach doktríny, disciplíny, politických názorov a liturgickej praxe sa jednotlivé lokálne spoločenstvá značne odlišujú. Najmarkantnejším deliacim prvkom je členenie na tzv. High Church a Low Church. Zatiaľ čo synonymami Low Churchpuritánske, evanjelikálne a charizmatické hnutia anglikanizmu, pojmom High Church sa označujú spoločenstvá a smery majúce bližšie ku katolíckej tradícii, ako napríklad anglo-katolicizmus či tzv. Oxfordské hnutie, z ktorého vzišli mnohé vynikajúce osobnosti, ako napr. John Henry Newman.

Externé odkazyUpraviť