Rudolf Granec

Rudolf Granec (* 22. september 1922, Vištuk - † 18. august 2005, Hronský Beňadik) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, literát a pedagóg, nespravodlivo odsúdený počas totalitného režimu.

Rudolf Granec
slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián, literát a pedagóg
Biografické údaje
Narodenie	22.9.192222. september 1922 Vištuk
Úmrtie	18. august 2005 (82 rokov) Hronský Beňadik
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa	Saleziáni
Kňaz
Kňazská vysviacka	23. december 1950 (28 rokov) Róbert Pobožný rožňavský biskup
Biografický portál

Životopis

Narodil sa manželom Ferdinandovi Grancovi a Viktórií Macákovej ako druhé zo štyroch detí. Ľudovú školu navštevoval vo Vištuku.

V roku 1935 sa prihlásil do saleziánskeho gymnázia v Šaštíne a po piatej triede, v roku 1940, vstúpil do Saleziánskej spoločnosti vo Hronskom Beňadiku. V gymnaziálnych a filozofických štúdiách pokračoval v Trnave, v roku 1943-1946 vykonával pedagogickú prax. Teológiu študoval vo Svätom Kríži nad Hronom v rokoch 1946-1950. Pri zásahu štátnej moci proti rehoľníkom, v apríli 1950, ho najprv deportovali do Šaštína a odtiaľ do Podolínca. Koncom roku 1950 bol s ostatnými študentmi teológie odvedený do vojenského pracovného tábora a deportovaný do Česka, kde dva roky vykonával nútené práce. Na prvej dovolenke, keď sa mohol vrátiť na Slovensko, ho dňa 23. decembra 1950 rožňavský biskup Róbert Pobožný tajne, vysvätil za kňaza. Po prepustení z nútených prác sa v roku 1952 pokúsil o útek do Rakúska, aby mohol slobodne vykonávať svoj kňazský apoštolát. Útek sa nevydaril, odsúdili ho zaň na desať rokov do väzenia. Odpykal si celý trest v rozličných vojenských väzniciach na Slovensku i v Česku.

Po návrate nesmel vykonávať duchovnú službu, šesť rokov pracoval ako nekvalifikovaný robotník, napríklad aj ako elektrikár v JRD Jablonec, tri roky v obchode, aj v SSV a na iných pracoviskách. Až roku 1968 sa mu podarilo legálne vycestovať do Talianska. Pôsobil ako pedagóg v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda v Ríme, pričom vypomáhal v pastorácii. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko a pôsobil v Hronskom Beňadiku. Rodná obec Vištuk mu 20. augusta 1994 pripravila slávnostné primície.
Do roku 1995 žil u svojej mladšej sestry Ireny vo Vištuku. Od roku 1995 až do smrti v roku 2005 žil v kláštore v Hronskom Beňadikte. Je pochovaný v Saleziánskej hrobke na cintoríne vo Vrakuni v Bratislave.

Jeho meno je umiestnené na pamätnej tabuli v Šaštíne na pamiatku štyridsaťpäť saleziánov, ktorí boli odsúdení a väznení medzi rokmi 1950 - 1989 .

Ďalšia literatúra

• Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6.