Vladimir Nikolajevič Dežurov

(Presmerované z Vladimir Dežurov)

Vladimir Nikolajevič Dežurov (rus. Владимир Николаевич Дежуров; * 30. júl 1962, Javas) bol od októbra 1987 do júla 2004 ruský kozmonaut, člen oddielu kozmonautov Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina. Roku 1995 vzlietol v Sojuze TM-21 na stanicu Mir na štvormesačný pobyt. Roku 2001 absolvoval druhý štvormesačný vesmírny let na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) v Expedícii 3. Celkom vo vesmíre strávil 244 dní, 5 hodín a 30 minút.

Vladimir Dežurov
kozmonaut CPK
Vladimir Dežurov v roku 2001
Vladimir Dežurov v roku 2001
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Narodenie30. júl 1962 (62 rokov)
Javas, Mordvianska ASSR, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Predchádzajúce zamestnanievojenský pilot
Hodnosťplukovník
(10. február 1998)
Čas vo vesmíre244 dní 5 hodín 30 minút
Kozmonaut od26. marca 1987
MisieSojuz TM-21/Mir/STS-71
Expedícia 3
(STS-105/ISS/STS-108)
Znaky misií
Kozmonaut do12. júla 2004

Mladosť

upraviť

Vladimir Dežurov pochádza z dediny Javas v Mordvianskej republike v Rusku, je ruskej národnosti.[1] Roku 1983 absolvoval Charkovskú vojenskú vysokú školu. Potom slúžil v Tiraspole v 119. stíhacej leteckej divízii.[2]

Kozmonaut

upraviť

Roku 1987 sa zúčastnil výberu do oddielu kozmonautov Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina (CPK). Dňa 26. marca 1987 bol Medzirezortnou komisiou odporučený na prípravu a 6. októbra 1987 sa stal členom oddielu kozmonautov CPK. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu a 21. júla 1989 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2]

Začal sa pripravovať na lety na stanicu Mir. Do posádky bol zaradený až po piatich rokoch. V máji 1994 bol vymenovaný za veliteľa 18. základnej expedície (ďalší členovia boli Gennadij Strekalov a Norman Thagard).[2]

Prvý let

upraviť

Do vesmíru vzlietol 14. marca 1995 v Sojuze TM-21. Základná expedícia 18 – Dežurov, Strekalov, Thagard prevzala stanicu od Základnej expedície 17, ktorej traja členovia – Alexander Viktorenko, Jelena Kondakovová a rekordman Valerij Poľakov (437 dní vo vesmíre) – po týždni pristáli so Sojuzom TM-20. Thagard bol prvý Američan s dlhodobým pobytom na Mire.[2][3]

Medzi letmi

upraviť

Od marca 1997 pracoval v skupine predstaviteľov CPK v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone. V októbri 1997 bol menovaný do záložnej posádky Expedície 1 a hlavnej posádky Expedície 3 v programe ISS.[2]

Druhý let

upraviť

Druhýkrát do vesmíru odštartoval 10. augusta 2001 v raketopláne Discovery (let STS-105). Expedícia 3 – kapitán Frank Culbertson, pilot Dežurov a palubný inžinier Michail Ťurin – prevzala stanicu od Expedície 2, ktorej členovia (Jurij Usačov, Susan Helmsová a James Voss) sa vrátili na Zem v raketopláne. Počas letu Dežurov štyrikrát vystúpil do otvoreného vesmíru. Členovia Expedícia 3 pristáli na palube raketoplánu Endeavour 17. decembra 2001.[2][4]

V júli 2004 odišiel z oddielu kozmonautov.[2]

Referencie

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladimir Děžurov na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. OSOVIK, Kirill. Герои Страны [online]. [Cit. 2009-06-09]. Kapitola Дежуров Владимир Николаевич. Dostupné online. (po rusky)
  2. a b c d e f g IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: [cit. 2009-06-09]. Kapitola 8-й набор в отряд ЦПК ВВС. Dostupné online. (po rusky)
  3. HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2001-11-04, [cit. 2009-06-09]. Kapitola Sojuz TM-21. Dostupné online.
  4. HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2002-01-12, [cit. 2009-06-09]. Kapitola Expedícia 3. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť