Vlastimil Ludvík
Vlastimil Ludvík (* 16. marec 1943, Zlín) (krycie meno Pantůček) je bývalý česko-slovenský spravodajský dôstojník a diplomat, ktorý v roku 1988 prebehol na stranu protivníka a stal sa tak posledným defektorom česko-slovenskej komunistickej rozviedky.
| Vlastimil Ludvík | |
| prebehlík česko-slovenskej rozviedky | |
| Narodenie | 16. marec 1943 (81 rokov) Zlín, Česko |
|---|---|
Životopis upraviť
Vyštudoval vysokú školu ekonomickú a keďže pochádzal z rodiny česko-slovenského veľvyslanca v Belgicku, Taliansku a nakoniec v Pakistane, jeho pracovné smerovanie bolo prakticky vopred dané. Do služieb rozviedky Zboru národnej bezpečnosti vstúpil tesne po okupácii Česko-Slovenska v roku 1968. Legalizovaný bol vo funkcii obchodného referenta zahraničného obchodu a od roku 1975 bol vyslaný oficiálne ako ekonóm na obchodné oddelenie veľvyslanectva v Londýne.
S výsledkami jeho spravodajskej práce neboli nadriadené orgány spokojné a samotný Ludvík sa snažil z Veľkej Británie dostať preč, preto si vymyslel, že sa ho v pokúsili zverbovať. Do Prahy sa mu však podarilo vrátiť až v roku 1982 a následne absolvoval ročnú školu rozviedky v Sovietskom zväze. Po jej ukončení sa stal starším referentom a bol poverený vedením rezidentúr v Londýne, Helsinkách, Aténach a Nikózii.
V polovici 80. rokov sa znova uvažovalo o jeho vyslaní do zahraničia. Pôvodne plánovaná rezidentúra v Paríži sa však ukázala byť nereálna, pretože bol Ludvík označený za nežiaducu osobu v Taliansku a udelenie víz do Francúzska bolo nepravdepodobné. Preto bol nakoniec vyslaný do Indie. Primárne tu česko-slovenská spravodajská služba nepôsobila proti Indii, ale proti západným krajinám. Ani tu však Ludvík nedosahoval významnejšie úspechy pri operatívnej činnosti a získavaní spolupracovníkov. Na jeseň roku 1988 sa k pracovným problémom pridali osobné – Ludvík nadviazal intímny pomer s manželkou domovníka veľvyslanectva.
16. decembra 1988 odišiel z veľvyslanectva, pravdepodobne po predchádzajúcich tajných rozhovoroch sa stretol s pracovníkmi britskej spravodajskej služby MI6, ktorí ho na letisku previedli mimo hraničnú a pasovú kontrolu do lietadla a odleteli do Veľkej Británie, kde požiadal o politický azyl.
Dôsledkom jeho prebehnutia na britskú stranu bolo prakticky ochromenie činnosti česko-slovenskej rozviedky v zahraničí, pretože prezradil niekoľko desiatok spravodajcov, spolupracovníkov a mnohé rozpracované spravodajské akcie museli byť prerušené. Štátna bezpečnosť sa doma zamerala na jeho manželku a sledovaný bol aj jeho syn, ktorý v roku 1989 nastúpil základnú vojenskú službu. V lete roku 1989 bol Vlastimil Ludvík v neprítomnosti odsúdený na 8 rokov väzenia za opustenie republiky v dobe výkonu služby v ozbrojených silách.
Vo Veľkej Británii dostal novú identitu a po piatich rokoch dostal aj britské občianstvo. Po páde komunistického režimu v Česko-Slovensku stratila MI6 o jeho služby záujem. Domov sa vrátil v roku 1991, stretol sa s rodinou a prejavil záujem vrátiť sa do služby – teraz do demokratického bezpečnostného aparátu, ale bol odmietnutý. S manželkou ešte žil vo Veľkej Británii, ale v roku 2008 už s ňou býval znova v Prahe.
Jeho trest bol v októbri roku 1990 zrušený milosťou prezidenta Václava Havla.