Vojenský prevrat v Mjanmarsku
Vojenský prevrat v Mjanmarsku je prebiehajúci štátny prevrat v Mjanmarsku, ktorý sa začal ráno 1. februára 2021, keď demokraticky zvolení členovia mjanmarskej vládnucej strany Národnej ligy za demokraciu (NLD) boli zosadení mjanmarskými ozbrojenými silami, Tatmadawom. Armáda po zadržaní de facto premiérky Aun Schan Su Ťij, mjanmarského prezidenta Win Myina spolu s ministrami, ich zástupcami a členmi parlamentu vyhlásila výnimočný stav, ktorý má trvať jeden rok. Moc oficiálne prevzal veliteľ ozbrojených síl Min Aun Hlain. Výsledky volieb z novembra 2020 vyhlásil za neplatné a vyhlásil, že sa uskutočnia nové voľby po skončení výnimočného stavu. K štátnemu prevratu došlo deň predtým, ako mali novozvolení členovia parlamentu zložiť prísahu.
| Vojenský prevrat v Mjanmarsku | |||
 Zadržaná líderka Majnmarska Aun Schan Su Ťij (vľavo) a generál Min Aun Hlain (vpravo) | |||
| Dátum | 1. február 2021 – súčasnosť | ||
|---|---|---|---|
| Miesto | Mjanmarsko | ||
| Výsledok | úspešný štátny prevrat
| ||
| Strany | |||
| |||
| Lídri | |||
| |||
.svg){kind=small}
Pozadie upraviť
Mjanmarsko, známe aj ako Barma, je sužované politickou nestabilitou od vyhlásenia nezávislosti od Spojeného kráľovstva v roku 1948. Medzi rokmi 1958 a 1960 vytvorila armáda dočasnú vládu na príkaz U Nu, demokraticky zvoleného predsedu vlády, aby vyriešila politické boje. Armáda obnovila civilnú vládu po uskutočnení volieb v roku 1960. O necelé dva roky neskôr armáda pod vedením Ne Wina získala moc vo vojenskom prevrate v roku 1962, po ktorom nasledovalo 26 rokov vojenskej vlády.
V roku 1988 vypukli v krajine celonárodné protesty a občianske nepokoje, ktoré boli vyvolané zlou ekonomickou situáciou. Tie videli k odstúpeniu Ne Win a vytvoreniu Štátnej rady pre obnovenie zákona a poriadku, ktorá sa ujala moci. V roku 1990 armáda povolila slobodné voľby. Voľby nakoniec viedli k suverénnemu víťazstvu strany Aun Schan Su Ťij, Národnej ligy za demokraciu. Armáda však odmietla odovzdať moc a umiestnila ju do domáceho väzenia.
Armáda zostala pri moci ďalších 22 rokov až do roku 2011, podľa plánu armády o obnovení demokracie v Mjanmarsku, počas ktorého bola vypracovaná ústava Mjanmarska z roku 2008. V rokoch 2011 až 2015 sa začal predbežný prechod k demokracii a voľby v roku 2015 vyústili do víťazstva Národnej ligy za demokraciu. Armáda si však ponechala značnú moc, vrátane práva menovať 25 % všetkých členov parlamentu.
K vojenskému prevratu v roku 2021 došlo po voľbách, ktoré sa konali 8. novembra 2020. V nich získala Národná liga za demokraciu 396 zo 476 kresiel v parlamente, čím si navýšila počet kresiel od velieb v roku 2015. Strana armády, Strana solidarity a rozvoja Únie, získala iba 33 kresiel. Armáda spochybnila výsledky a žiadala ich revíziu. Volebná komisia však pochybenia odmietla.
Priebeh upraviť
1. februára 2021 hovorca Národnej ligy za demokraciu uviedol, že v skorých ranných hodinách bola zadržaná premiérka Aun Schan Su Ťij, prezident Win Myin a ďalší členovia strany a očakával, že tiež bude čoskoro zadržaný. Viaceré komunikačné kanály v krajine prestali fungovať, telefónne linky do hlavného mesta Nay Pyi Taw boli prerušené. Štátna televízia MRTV uviedla, že nie je schopná vysielať kvôli technických problémom a od 3. hodiny ráno boli hlásené rozsiahle výpadky internetu. Armáda prerušila sieťové služby v celej krajine. Všetky banky pozastavili poskytovanie finančných služieb.
Okolo 400 zvolených poslancov bolo daných do domáceho väzenia vo vládnom bytovom komplexe v hlavnom meste. NLD zabezpečila, aby mohli byť poslanci v komplexe ubytovaní do 6. februára. Používatelia sociálnych médií začali vyzývať poslancov, aby zvolali schôdzu parlamentu v rámci komplexu, pretože skupina poslancov splnila požiadavky uznášaniaschopnosti. Armáda na to reagovala vydaním ďalšieho rozkazu, ktorý dal poslancom 24 hodín na opustenie priestorov komplexu.
Počas prevratu vojaci zadržali aj niekoľko budhistických mníchov, ktorí viedli Šafranovú revolúciu v roku 2007. Boli zatknutí aj vodcovia Povstania 8888. K 4. februáru Asociácia pomoci politickým väzňom identifikovala 133 úradníkov a zákonodarcov a 14 aktivistov občianskej spoločnosti, ktorí boli v dôsledku prevratu zadržiavaní armádou.
Vojaci boli videní v hlavnom meste Nay Pyi Taw a najväčšom meste Rangún. Armáda následne prostredníctvom televíznej stanice Myawaddy TV oznámila, že na jeden rok prevzala kontrolu nad krajinou. Úradujúc prezident podpísal vyhlásenie, ktorým preniesol zodpovednosť za „legislatívu, správu a súdnictvo“ na Min Aun Hlaina. Bola zvolaná Rada národnej obrany a bezpečnosti, ktorej predsedá úradujúci prezident Myint Swe a zúčastňujú sa jej najvyšší vojenskí dôstojníci. Oznámené bolo tiež odvolanie 24 ministrov a poslancov, miesto ktorých bolo vymenovaných 11 náhradníkov.
2. februára Min Aun Hlain založil Radu pre štátnu správu, výkonný riadiaci orgán s 11 členmi.
3. februára mjanmarská polícia podala trestné oznámenie na Aun Schan Su Ťij, ktorá bola obvinená z porušenia zákona o údajnom dovoze nelicencovaných komunikačných zariadení používaných jej ochrankou. Za to jej hrozí potencionálny trest odňatia slobody na 3 roky a/alebo pokuta. Win Myint bol obvinený z porušenia zákona o zvládaní prírodných katastrof, za to, že mával na okoloidúci konvoj NLD v septembri 2020, čím porušil pravidlá volebných kampaní počas pandémie koronavírusu.
6. februára bol uväznený austrálsky ekonomický poradca vlády Sean Turnell.
8. a 9. februára vydala vojenská vláda zákaz vychádzania v Rangúne a ďalších veľkých mestách od 20:00 do 4:00 a obmedzila zhromaždenie viac ako 5 osôb na verejných priestranstvách.
9. februára mjanmarská polícia vykonala raziu v ústredí Národnej ligy za demokraciu v Rangúne.
10. februára v Kajaskom štáte protestovali štátni zamestnanci proti prevratu, medzi ktorými boli aj policajti, ktorí odmietli príkaz svojho nadriadeného.
12. februára príslušníci mjanmarskej armády a polície zatkli ministrov vlády, volebných úradníkov, vysoko postavených členov NLD, aktivistov a bývalého generála.
15. februára nasadila armáda po mestách obrnené vozidlá v snahe utíšiť demonštrácie v krajine. Tisíce demonštrantov v rôznych mestách po celom Mjanmarsku žiadali prepustenie Aun Schan Su Ťij.
16. februára bolo na Aun Schan Su Ťij podané nové trestné oznámenie za porušenie zákona o katastrofách.
Reakcie upraviť
Protesty upraviť
Občiansky odpor v Mjanmarsku, miestne známy ako jarná revolúcia, začal 2. februára 2021, kedy zdravotnícki pracovníci a štátni zamestnanci v celej krajine začali národné hnutie občianskej neposlušnosti. Expert na vládny systém štátnej služby odhadol, že v krajine pracuje asi milión štátnych zamestnancov a asi tri štvrtiny z nich odišli zo zamestnania po začiatku vojenského prevratu.
Demonštranti používajú pokojné a nenásilné formy protestov, ktoré zahŕňajú občiansku neposlušnosť, štrajky, vojenský bojkot, búchanie po hrncoch, verejné protesty a formálne uznanie výsledkov volieb z novembra 2020. V reakcii na rastúce protesty vojenskí predstavitelia prijali niekoľko protiopatrení, vrátane výpadkov internetu, sociálnych médií, médií, trestné stíhanie demonštrantov, šírenie dezinformácií, nasadenie provojenských demonštrantov a podnecovateľov násilia.
Od začiatku protestov bolo zadržaných najmenej 3 000 osôb a najmenej 423 demonštrantov bolo zabitých. V marci 2021 zomreli v policajnom zaistení aj traja prominentní členovia Národnej ligy za demokraciu.
Medzinárodné upraviť
Americký prezident Joe Biden odsúdil prevrat ako "priamy útok na prechod krajiny k demokracii" a pohrozil obnovením sankcií.
Charles Michel, predseda Európskej rady, vyzval na rešpektovanie volebných výsledkov. Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie a britský premiér Boris Johnson vyzvali na okamžité prepustenie všetkých, ktorých armáda v súvislosti s týmto činom zatkla. Prevrat kritizoval aj generálny tajomník OSN António Guterres.
Thajsko, Kambodža a Filipíny označili prevrat ako vnútornú záležitosť Mjanmarska.
Ministerstvá obrany dvanástich krajín vrátane USA, Veľkej Británie, Japonska a Austrálie odsúdili násilné potláčanie protestov po tom, čo 27. marca 2021 mjanmarské ozbrojené sily zabili 114 ľudí, medzi ktorými boli aj deti.[1]
Zdroje upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov 2021 Myanmar coup d'état na anglickej Wikipédii a 2021 Myanmar protests na anglickej Wikipédii.
Referencie upraviť
- ↑ Ministerstvá obrany 12 krajín vrátane USA, Británie, Japonska či Austrálie odsúdili násilie [online]. Bratislava: Denník N, 2021-03-28, [cit. 2021-03-28]. Dostupné online.