Kleť
Kleť (nem. Schöninger) je s nadmorskou výškou 1 083 m n. m. najvyšší vrch Blanského lesa, ktorý je súčasťou Šumavského podhoria. Leží 6 km severozápadne od Českého Krumlova a 18 km na juhozápad od Českých Budějovíc.
| Kleť (nem. Schöninger) | |
| vrch | |
 Rozhľadňa na Kleti
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhočeský kraj |
| Okres | Český Krumlov |
| Pohorie | Šumava |
| Poloha | Šumavské podhorie |
| - výška | 1 083 m n. m. |
| - súradnice | 48°51′54″S 14°17′02″V / 48,86500°S 14,28389°V |
| Geologické zloženie | granulit |
  Poloha v rámci Česka
| |
| Wikimedia Commons: Kleť | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pôvod mena upraviť
Prvá písomná zmienka o mene tohto vrchu pochádza z roku 1263, kedy je uvádzaná ako mons Nakletti, ďalší záznam z roku 1318 ju zmieňuje ako mons Naclati. Z týchto dokladov sa usudzuje na pôvod mena zo staročeského slova klětЬ vo význame búda, komôrka, sklep zrejme podľa nejakej skalnej skrýše alebo zo staročeského slova klatЬ vo význame hrot, špica. Nemecký názov Schöninger vznikol prekladom z pomenovania Krasletínska hora (po blízkej dedine Krasetín – pred tým Krasletín), lebo verschönen znamená krášliť (krasliti)[1].
Vegetácia upraviť
Prírodná rezervácia upraviť
Na severozápadnom úbočí hory sa nachádza prírodná rezervácia Kleť, kde sú chránené prirodzené bučiny s jedľou bielou a suťové lesy vyšších polôh. Táto rezervácia si zachovala pôvodný bukový les-prales, taký aký sa v podhorských polohách vyskytoval na mnohých miestach strednej Európy, ale na väčšine miest bol nahradený napr. smrekovými porastmi. Niektoré rastliny a mravce sú glaciálnym reliktom a inde než v Blanskom lese sa u nás nevyskytujú. V rezervácii sa nachádzajú i geologické zaujímavosti.
Stavby na vrchole upraviť
Rozhľadňa upraviť
Na vrchole sa nachádza Josefova veža, skôr nazývaná cisára Františka Jozefa, najstaršia kamenná rozhľadňa v Čechách, dostavaná bola v roku 1825, za priaznivého počasia ponúka rozhľad až k Alpám, na Lipno, či elektráreň Temelín. Je vysoká 20 metrov, nahor vedie 110 schodov.[2].
Pri rozhľadni stojí Teréziina chata s reštauráciou a neďaleko nej sa nachádzajú najvyššie položené slnečné hodiny v Čechách.
Hvezdáreň upraviť
Kousok pod vrcholom stojí hvezdáreň, ktorá náleží ku svetovej špičke v oblasti skúmania planétok. Na jej počesť je nazvaná planétka (2199) Kleť. Bola postavená v rokoch 1957 – 1958.
Vysielač Kleť upraviť
Na vrchole nie je možné prehliadnuť televízny vysielač pre južné Čechy vysoký 175 metrov, ktorý bol postavený v roku 1978.[3]. Nachádza sa vo výške 1 056 m n. m. a v súčasnej dobe (2023) je možné z vysielača prijímať:
Rozhlas[4] upraviť
| Frekvencia [MHz] |
Stanica | ERP | Polarizácia |
|---|---|---|---|
| 91,1 | Český rozhlas 1 Radiožurnál | 78 kW | horizontálna |
| 94,1 | Frekvence 1 | 62 kW | horizontálna |
| 102,9 | Rádio Impuls | 62 kW | horizontálna |
| 106,4 | Český rozhlas 5 Č. Budějovice | 78 kW | horizontálna |
Digitálne rozhlasové vysielanie (DAB+) upraviť
Multiplex vysiela na frekvencii 12C s výkonom 20 kW, vďaka čomu pokrýva široké okolie.
| Multiplex | Kanál | ERP | Polarizácia | Stanice |
|---|---|---|---|---|
| DAB+ CRo Čechy |
12C | 20 kW | vertikálna | Radiožurnál • Dvojka • Vltava • Plus • Radio Wave • D-dur • Jazz • Rádio Junior • ČRo Rádio DAB Praha • Rádio Retro • ČRo Region • ČRo Plzeň • ČRo České Budějovice • ČRo Liberec • ČRo Pardubice[5] |
Digitálna televízia (DVB-T) upraviť
| Kanál | Multiplex | ERP | Polarizácia | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| 39 | Multiplex 21 | 100 kW | Horizontálna | |
| 27 | Multiplex 22 | 100 kW | Horizontálna | |
| 22 | Multiplex 23 | 100 kW | Horizontálna | |
| 30 | Multiplex 24 | 63 kW | Horizontálna | z rozhľadne |
Najbližšie vysielače upraviť
Najbližšie významné vysielače a vzdialenosť k nim:
|
Plzeň - mesto 115 km |
Cukrák 119,1 km |
Mezivrata 86,6 km |
|
| Svatobor 70,9 km |
|
Javořice 86,7 km | ||
 .svg) 
| ||||
| ||||
| Passau (D) 70 km |
Linz (A) 60 km |
Jauerling (A) 97,8 km |
Cesty na vrchol upraviť
Na vrchol Klete je možné vystúpiť pešo, vyjsť na bicykli či sa nechať vyviezť lanovkou.
Pešie výstupy upraviť
Turistické chodníky vedú na Kleť zo všetkých svetových strán:
- od juhu vedie modro
značený chodník z Českého Krumlova, - od západu červeno
značený chodník z Chvalšín a modro značený chodník z Rohov, - od severe žlto
značený chodník z Křemže a zeleno 
značený chodník z Holubova, - od východu žlto značený chodník z Plešovíc a červeno značený chodník zo Zlatej Koruny.
Na bicykli upraviť
Pre cyklistov vedie na Kleť odbočka z cyklotrasy č. 1166[6]. Táto odbočka je jedinou asfaltovou prístupovou trasou na vrchol. Od juhu z Českého Krumlova je možné vyjsť na vrchol zhruba po nasledujúcej v tabuľke uvedenej trase s temer 5 % priemerným stúpaním. Záverečný úsek, vyššie uvedená odbočka z cyklotrasy 1166: Plánský – Kleť je najnáročnejšou partiou cyklovýstupu s najvyšším stúpaním okolo 6 %.
| Bod trasy | Kilometer | Nadm. výška (m) | Priemerný sklon |
|---|---|---|---|
| Č. Krumlov (zámok) | 0.00 | 490 | x % |
| Třída Míru | 0.50 | 530 | 8,51 % |
| Nový Dvůr | 2.70 | 650 | 5,38 % |
| U Granátníku | 4.60 | 710 | 3,16 % |
| U Modrého obrazu | 6.20 | 800 | 5,63 % |
| Plánský | 9.00 | 900 | 3,57 % |
| U Vodárny | 10.50 | 1015 | 7,67 % |
| Kleť | 12.00 | 1084 | 4,60 % |
Lanovka upraviť
Na svahu hory sa nachádza zjazdovka a lyžiarsky vlek. Z Krasetína na severovýchodnom úbočí vedie na vrchol sedačková lanovka, dlhá 1 792 m a prekonávajúca počas 15 minút prevýšenie 383 m.
Vedľajší vrchol upraviť
Asi 500 m juhovýchodne od hlavného vrcholu sa nachádza vedľajší vrchol Malá Kleť (1 042 m n. m.), súradnice: 48°51′39″S 14°17′18″V / 48,86083°S 14,28833°V. Ide o zalesnenú vyvýšeninu s balvanmi a vrcholovou skalkou, neďaleko od rázcestia Pod Kleťou, kde sa spájajú červená 
a žltá 
značka.
Fotogaléria upraviť
-
Vysielač Kleť -
Najľahšie je možné na Kleť sa dostať lanovkou -
Josefova veža na vrcholku Kleti -
Pohľad z rozhľadne na Kleti -
Pohľad z rozhľadne na Kleti, v diaľke je vidieť para z chladiacich veží JE Temelín
Referencie upraviť
- ↑ LUTTERER, Ivan; ŠRÁMEK, Rudolf. Zeměpisná jména v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. Havlíčkův Brod : nakladateľstvo Tobiáš, 1997. ISBN 80-85808-50-1. Kapitola Kleť, s. 127.
- ↑ POHORECKÝ, Vladimír. Tipy na výlet po rozhlednách a starých hradech. Praha : Radioservis a.s., 2000. ISBN 80-86212-10-6. Kapitola Rozhledna na Kleti, s. 49.
- ↑ Česká republika – Stručný turistický průvodce. Cheb : Music, 2002. ISBN 80-85925-12-5. Kapitola Kleť, s. 217.
- ↑ Zoznam rádií
- ↑ KROPÁČEK, Roman. Rozhlasové stanice - Digital Radio DAB [online]. digitalradiodab.cz, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
- ↑ http://www.cyklotrasy.cz/encyklopedie/objekty1.phtml?id=138512
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kleť
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kleť na českej Wikipédii.