Vysoký Tribeč je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v strednej časti podcelku, severozápadne od Zlatých Moraviec.[2]

Vysoký Tribeč
geomorfologická časť
Tribča
Veľký Tribeč
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Nitriansky, Trenčiansky
Okresy Topoľčany, Zlaté Moravce, Partizánske
Časť Veľkého Tribča
Hranice Hornonitrianske predhorie, Zlatnianske predhorie, Skýcovská vrchovina
Rieky Dršňa, Hradský potok, Čerešňový potok
Súradnice 48°29′02″S 18°15′14″V / 48,484°S 18,254°V / 48.484; 18.254
Najvyšší bod Veľký Tribeč
 - výška 830 m n. m.
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 220 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Územie sa nachádza v strednej, najvyššej časti pohoria Tribeč a zaberá centrálnu časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára oválny pás územia, pretiahnutý v západo-východnom smere, severozápadne od Zlatých Moraviec. Vysoký Tribeč obklopujú len časti pohoria Tribeč, menovite na severe a severozápade nadväzuje Hornonitrianske predhorie, juhozápadným a južným smerom leží Zlatnianske predhorie, obe časti podcelku Veľký Tribeč. Na východe susedí Skýcovská vrchovina, ktorá tvorí geomorfologickú časť podcelku Rázdiel.[1]

Západné a severné úbočia Vysokého Tribča[3] patria do povodia Nitry, kde smerujú aj najvýznamnejšie prítoky tejto časti, Dršňa, Hradský potok a Vyčoma. Vodné toky z južnej časti tečú južným smerom do riečky Žitava, medzi nimi Čerešňový potok a Stránka.[2]

Chránené územia

upraviť

Celá stredná časť pohoria, vrátane Vysokého Tribča, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránené územia sa tu nenachádzajú, v blízkosti však leží chránený areál Topoľčianska zubria zvernica na juhu, národná prírodná rezervácia Hrdovická, prírodná rezervácia Kovarská hôrka a Solčiansky háj západným smerom.[2]

Turizmus

upraviť

Turisticky atraktívne územie je prístupné značenými chodníkmi z okolitých obcí v podhorí. Najnavštevovanejší je hlavný hrebeň v úseku Veľký TribečMalý TribečMedvedí vrch, s pokračovaním na Javorový vrch. Obľúbené lokality sú tiež ruiny Čierneho hradu v blízkosti obce Zlatno a okolité chránené územia.

Vybrané vrcholy

upraviť

Turistické trasy

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.
  3. Jazyk súčasnej prózy a jazyková kultúra * [online]. juls.savba.sk, [cit. 2019-05-04]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť