Otvoriť hlavné menu

Záverová spoluhláska alebo okluzívna spoluhláska (okluzíva) je spoluhláska, ktorá sa tvorí pomocou tzv. záveru. Záver (oklúzia) vo fonetike označuje úplné zablokovanie cesty vzduchovému prúdu vo vokálnom trakte na určitý čas.[1] Prudkým uvoľnením záveru vzniká akustický efekt explózie, lebo počas záveru sa za prekážkou zväčší tlak vzduchu. Preto sa niekedy používa aj výraz výbuchová spoluhláska alebo explozívna spoluhláska (explozíva). Medzi ne však potom nepatria nosové spoluhlásky, aj keď sú záverové.[2]

Záverové spoluhlásky sa ďalej delia na znelé a neznelé, podľa toho, či počas záveru hlasivky kmitajú alebo nekmitajú.

Patria sem napríklad spoluhlásky [b], [p], [g], [k].

ReferencieUpraviť

  1. KRÁĽ, Ábel; SABOL, Ján. Fonetika a fonológia. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1989. 392 s. ISBN 80-08-00036-8. S. 134.
  2. KRÁĽ, Ábel. Pravidlá slovenskej výslovnosti. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1984. 632 s. S. 50.