Zinkový prst

Zinkový prst (z angl. zinc finger) je označenie pre štruktúry bežne sa nachádzajúce pri celom rade bielkovín. Umožňujú predovšetkým väzbu daných bielkovín na DNA (a RNA) a je preto súčasťou celej rady tzv. transkripčných faktorov. Nazýva sa podľa toho, že má tvar zahnutého prstu, pričom vo vnútri sa nachádza väzobné miesto pre zinok koordinačne naviazaný na cysteínový a histidínový zvyšok.[1]

Prototyp zinkového prstu

VýskytUpraviť

Prvé zinkové prsty boli objavené v roku 1985 v transkripčnom faktore TFIIIA. Dnes je známe, že je v ľudskom genóme kódovaných viac než 700 proteínov obsahujúcich zinkové prsty, a tak zinc fingers predstavujú druhý najbežnejší štrukturálny motív. Obvykle sa v proteíne vyskytuje viac zinkových prstových domén za sebou, aby bola väzba silnejšia či špecifickejšia.[2]

ŠtruktúraUpraviť

 
Väzba zinkových prstov na DNA

Klasický zinkový prst sa skladá z jedného alfa-helixu a jedného beta-skladaného listu, ktoré sú usporiadané paralelne (vedľa seba) a vytvárajú medzi sebou väzobné miesto pre zinok. Toto väzobné miesto je ďalej stabilizované hydrofóbnymi aminokyselinami, často tyrozínom, fenylalanínom a leucínom. Zinok umožňuje stabilizáciu celej podjednotky, pretože sa pre toto v redukčnom prostredí cytozólu nehodia disulfidové mostíky.[2]

ReferencieUpraviť

  1. Oxford dictionary of biochemistry and molecular biology. New York : Oxford university press, 2006. ISBN 0-19-852917-1. (anglický)
  2. a b ISALAN, Mark. Zinc Fingers, Encyclopedia of Biological Chemistry , Four-Volume Set, 1-4. New York : Oxford university press, 2006. ISBN 0-19-852917-1. (anglický)

ZdrojUpraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zinkové prsty na českej Wikipédii.