Červená studňa
Červená studňa[1] je tajch v Štiavnických vrchoch.
História upraviť
V konzultačných protokoloch sa prvý raz spomína v roku 1759. Bol vybudovaný na rozhraní dvoch povodí, Hrona a Ipľa na začiatku druhej polovice 18. storočia v nadmorskej výške 787 m n. m. Stavbu tajchu navrhol J. K. Hell. Chcel využiť jeho strategickú polohu na vybudovanie náhonného jarku, ktorý by privádzal vodu k šachte Amália na pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja.
Technické využitie upraviť
Stroj bol v činnosti len vtedy, keď bolo dostatok vody z tajchu, najmä v jeseni a na jar, keď bol výdatne zásobovaný tromi zbernými jarkami – severným, južným a západným – o celkovej dĺžke viac ako 2 km. Vtedy bolo najviac vody aj v baniach a keďže šachta Amália bola prepojená s ďalšími šachtami na Štiavnických Baniach, voda z tajchu zohrala významnú úlohu nielen pre spomínanú šachtu, ale aj pre ostatné.
V r. 1759 tajch Červená studňa dodával vodu aj do tajchu Klinger, zabezpečoval tiež vodu potrebnú pre pohon vodostĺpcového čerpacieho stroja pri šachte Žigmund. Tento stroj, skonštruovaný tiež J. K. Hellom, bol ako jediný v banskoštiavnickom rudnom revíre zabudovaný na povrchu.
Významná je plocha tajchu aj z hľadiska geografického; bol vybudovaný v bezprostrednej blízkosti križovatky, z ktorej sa rozchádzajú cesty do troch kedysi významných banských centier – Banskej Štiavnice, Hodruše a Vyhní.
Technické parametre upraviť
- nadmorská výška 787 m n. m.
- dĺžka hrádze 117 m
- výška hrádze cca 10 m
- sklon návodnej strany hrádze 40,5°
- sklon vzdušnej strany hrádze 36°
- objem vodnej nádrže cca 30 000 m3
Zdroje upraviť
- ↑ Názvy rybníkov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-10-11, [cit. 2019-09-27]. Dostupné online.