Čierťaž (prítok Lehotského potoka)
Čierťaž[1] je potok v regióne Gemer v západnej časti územia obce Muránska Lehota v okrese Revúca v Banskobystrickom kraji. Je to pravostranný prítok Lehotského potoka, ktorý ústi do Červeného potoka v povodí Slanej; má dĺžku 2,1 km. Je vodným tokom VII. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-31-02-012. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Stolické vrchy, geomorfologický podcelok Tŕstie[2].
| Čierťaž | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Revúca |
| Obec | Muránska Lehota |
| Prameň | Stolické vrchy |
| - poloha | Muránska Lehota, Tŕstie |
| - výška | 622 m |
| - súradnice | 48°42′40″S 20°01′29″V / 48,7112°S 20,0246°V |
| Ústie | Lehotský potok |
| - poloha | Muránska Lehota, Tŕstie |
| - výška | 395 m |
| - súradnice | 48°43′35″S 20°01′39″V / 48,7265°S 20,0274°V |
| Dĺžka | 2,1 km |
| Rád toku | VII. |
| Hydrologické poradie | 4-31-02-012 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prameň
upraviťPramení v nadmorskej výške 622 m n. m. v lesnom extraviláne v západnej časti územia obce Muránska Lehota v okrese Revúca, 600 m východne od vrchu a lesa Pod Čierťažou s nadmorskou výškou 733 m n. m., cez ktorý prebieha obecná hranica medzi obcami Muráň a Muránska Lehota, v geomorfologickom podcelku Tŕstie.
Opis toku
upraviťTečie v 250 m úseku severným smerom lesným extravilánom, v nadmorskej výške 573 m n. m. priberá krátky ľavostranný bezmenný prítok, mení smer na severozápad, v nadmorskej výške 522 m n. m. priberá ďalší krátky ľavostranný bezmenný prítok a mení smer na sever, tento smer si zachováva až do svojho zaústenia, vo výške 476 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, pravým behom obmýva severozápadné svahy lesa a pasienka Holá hora, vystupuje z lesa do trvalého trávneho porastu (pasienky a lúky) a v nadmorskej výške 395 m n. m. ústi do Lehotského potoka ako jeho pravostranný prítok. V pramennej oblasti má tri krátke bezmenné prítoky.[3][4][5] Pramení, preteká a ústi v geomorfologickom celku Stolické vrchy, v geomorfologickom podcelku Tŕstie[6].
Pôvod názvu
upraviťNázov vodného toku má pôvod v názve vrchu Pod Čierťažou s nadmorskou výškou 733 m n. m., ktorého najvyšší bod je vzdialený 600 m od prameňa potoka a cez ktorý smerom severo-južným prebieha obecná hranica medzi obcami Muráň a Muránska Lehota a tiež v názve lesa rovnakej podoby, na ktorého severovýchodnom a východnom svahu sa nachádza pramenná oblasť potoka. Názov vrchu a lesa Pod Čierťažou po redukcii o predložku pod bol prenesený na potok. Názov vrchu a lesa Pod Čierťažou má pôvod v pôvodnom význame apelatíva čierťaž v stredovekej slovenčine, čiže pôda získaná vyklčovaním lesa, čo bol v stredoveku veľmi častý identifikačný prvok pri opise pozemkov, resp. pri opise priebehu ich hraníc v lesnom priestore. Apelatívum čierťaž získalo pozdejšie i posunutý význam a to hraničná čiara, hranica. Motivantom pomenovacieho procesu v čase pomenovania vrchu a lesa Pod Čierťažou bol charakteristický výskyt čierťaží v priestore pomenúvaného vrchu a lesa. Klčovanie lesa bol jeden zo stredovekých spôsobov odlesňovania, transformácie lesných pozemkov na kultúrnu pôdu - poľnohospodárske pozemky. Apelatívum čierťaž je v súčasnej slovenčine vysunuté na okraj slovnej zásoby[7]; porovnaj aj hydronymá napr. Čierťaž, Čierťažský potok, Čierťažský potok, Čertižnianka.[8][9]
Hydronymum Čierťaž bolo štandardizované v roku 2007[10].
Referencie
upraviť- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-11-27).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-11-27].
- ↑ Priebeh vodného toku Čierťaž (prítok Lehotského potoka) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2021-11-27].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 98. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Geografické názvy okresu Rožňava A14. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-365/1990 z 28.8.1990. 104 s. S. 45, 47, 80, 82, 91. ISBN 80-7103-010-4.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 7, 21, 155. 079-902-87 NVA.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 67,68,112,133,141.
- ↑ Ľuba Sičáková. Hydronymia slovenskej časti povodia Slanej. 1. vyd. Prešov : Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach, 1996. 108 s. ISBN 80-88697-24-7. S. 24.
- ↑ Milan Majtán. Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok 1, A-J. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1991. 7 zv. (535 s.) ISBN 80-224-0228-1. S. 214, 215.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40, 41. Dostupné online [4] [cit. 2021-11-27.]