Wikipédia

Čifte chamam (Plovdiv)

Čifte chamam (bulh. Чифте хамам, doslova Dvojité kúpele),[1][2][3][4][5] známe aj ako Čifte baňa (bulh. Чифте баня, doslova Dvojité kúpele),[6][7][8][9][10][11][4] alebo Baňa starinna (bulh. Баня старинна, doslova Staré kúpele)[2][3][7][10] je jednoposchodová budova bývalých osmanských verejných kúpeľov v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[10][11][2][9][7][5][8][4]

Čifte chamam
(Чифте хамам)
bývalé kúpele
pohľad na Čifte chamam z juhovýchodu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Plovdiv
Súradnice 42°09′07″S 24°44′59″V / 42,15194°S 24,74972°V / 42.15194; 24.74972
Štýl osmanský
Materiál kameň
Vznik 1479 alebo 16. storočie
Výstavba 1461 – 1479 alebo 16. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný – galéria
Stav zreštaurovaný
Wikimedia Commons: Ancient Bath centre, Plovdiv
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Názov upraviť

Výraz „čifte“ znamená v preklade z turečtiny „dvojitý“ a kúpele ho dostali z toho dôvodu, že boli rozdelené na dve – mužské a ženské – oddelenia.[2][3][7][11][8][4] Výraz „chamam“ je turecký výraz, ktorý označuje budovu verejných kúpeľov.[12]

V minulosti sa pre túto stavbu používal aj názov Čelebi kadija (bulh. Челеби кадия).[9]

Poloha upraviť

Budova bývalých kúpeľov sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v blízkosti severného úpätia tzv. Trojpahorčia[5][11][8] na križovatke bulváru „Šesti septemvri“ (bulh. булевард „Шести септември“) a bulváru „Car Boris III – Obedinitel“ (bulh. булевард „Цар Борис III – Обединител“).[11][8]

Dejiny a súčasnosť upraviť

Podľa väčšiny zdrojov bola budova postavená v priebehu 16. storočia[3][1][5][8][4] ako osmanské verejné mestské kúpele[3][8][4] Existujú však aj názory, podľa ktorých bola budova postavená už v rokoch 1461 – 1479, pričom jej autorom bol Ismail bej.[2] V priebehu svojej existencie budova prešla niekoľkými rekonštrukciami.[8] Budova slúžila svojmu pôvodnému účelu – teda ako verejné kúpele – až do 80. rokov 20. storočia.[5][11]

V roku 1995 sa v budove po prvýkrát uskutočnila umelecká výstava.[4] V roku 1999 bola budova čiastočne zreštaurovaná[5][11] a po tejto rekonštrukcii[5][11][4] začala oficiálne fungovať ako centrum súčasného umenia,[2][3][13][9][7][5][11][8][4] ktoré je známe pod názvom Galerija na săvremenno izkustvo „Baňa starinna“ (bulh. Галерия на съвременно изкуство „Баня старинна“, doslova Galéria súčasného umenia „Staré kúpele“),[2][4] prípadne Zala za Săvremenno izkustvo „Baňa starinna“ (bulh. Зала за Съвременно изкуство „Баня старинна“, doslova Sála pre súčasné umenie „Staré kúpele“). Budova je pod správou plovdivskej Mestskej umeleckej galérie.[5] Každý rok v priebehu septembra sa toto centrum stáva dejiskom výstavy Sedmicata na săvremennoto izkustvo (bulh. Седмицата на съвременното изкуство, doslova Týždeň súčasného umenia),[4][8] ktorá prebieha s podporou plovdivskej pobočky Goetheho inštitútu.[8]

Charakteristika upraviť

Budova je kamenná,[6][4] štvoruholníkového pôdorysu,[6] pričom pri výstavbe boli použité kamene, ktoré už boli opracované a pochádzali z ruín rímskych budov ako aj hradieb z obdobia vlády Filipa II., ktoré sa nachádzali v okolí. Niektoré reliéfy a ornamenty pochádzajúce z obdobia antiky sú ešte aj dnes viditeľné na kameňoch vonkajšej fasády budovy.[4] Múry budovy boli postavená technikou tzv. „bunkového murovania“, ktoré bolo typické napríklad pre byzantskú architektúru.[14] Nad celou budovou sa nachádzajú kupoly, ktoré prostredníctvom v nich umiestnených otvorov zabezpečovali prístup svetla do budovy.[4] Vrchol u hlavných kupol je zakončený lampášom, čo bol pomerne vzácny architektonický jav, ktorý sa zriedkavo vyskytoval u budov osmanských kúpeľov postavených v priebehu 16. storočia. Tento jav je zároveň jednou z hlavných indícií na základe, ktorých sa predpokladá, že plovdivský Čifte chamam bol postavený práve v tomto storočí.[1] Budova je typicky osmanským typom moslimských verejných kúpeľov (ktoré boli stavané predovšetkým osmanskými a seldžuckými Turkami), ktoré sú charakteristické predovšetkým tým, že sa jedná dvojité (zdvojené) budovy (majú oddelenú mužskú a ženskú časť). Arabský typ moslimských verejných kúpeľov sa naopak obvykle vyznačoval spoločnými priestormi pre obidve pohlavia, ako aj väčšou podobnosťou kúpeľným budovám z obdobia antiky.[15]

Vnútorné steny sú vyzdobené freskami, ktoré predstavujú florálne motívy a geometrické obrazce. V strede mužskej časti sa v minulosti nachádzala fontána kruhového pôdorysu, pričom jej základy sú dodnes viditeľné. [4] Mramorové kúpeľné nádrže sú dekorované reliéfmi, ktoré predstavujú predovšetkým rôzne mnoholisté ružice, geometrické a stalaktitické ornamenty, ako aj špecifické arabské ozdobné mreže vyskladané z trojuholníkovitých (ale aj iných geometrických) tvarov. Zaujímavú časť dekorácie budovy predstavujú aj kresby v oddelení bývalej mužskej šatne Čifte chamam, ktoré predstavujú rôzne obrazce vzniknuté predovšetkým pospájaním rôznych geometrických tvarov (ale vyskytujú sa aj florálne a iné motívy), pričom tieto obrazce boli nakreslené grafitom pravdepodobne niekedy na začiatku 20. storočia.[16]

Spolu s kúpeľami boli v susedstve postavené aj ďalšie dve budovy. Jednalo sa o mešitu a tzv. „ťurbe“[2] (osmanský výraz pre hrobku určenú na uchovanie pozostatkov vyššieho náboženského, administratívneho alebo vojenského predstaviteľa).[12] Tieto dve budovy boli zbúrané v priebehu roku 1914.[2]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany upraviť

Kategória: kultúrna pamiatka miestneho významu[10][11][8]

Stavba bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku zastupiteľstvom okresu Plovdiv.[11][10][8]

Zaujímavosti upraviť

  • Archeologické vykopávky v okolí odhalili, že v tesnej blízkosti budovy sa nachádzal v minulosti kresťanský chrám z obdobia ranného stredoveku z ktorého sa zachovala kamenná doska z oltára s vyobrazením leva a levice, ktorá je v súčasnosti v expozícii Mestského archeologického múzea.[3][7][11]
  • O budovu zažiadal úrad plovdivského muftiho, ktorý ju chcel získať do správy, toto však bolo zastupiteľstvom Plovdivu odmietnuté s tým, že je budova miestnou kultúrnou pamiatkou a ostane v správe mesta.[8][10] V tejto veci prebehlo aj niekoľko súdnych sporov.[8]
  • Po rekonštrukcii na prelome 20. a 21. storočia sa budova stala prvou galériou venovanou súčasnému modernému umeniu na území Bulharska.[3]
  • Rekonštruovaná budova slúžiaca ako centrum pre súčasné moderné umenie, bola jednou z budov zahrnutých v programe pre kandidatúru Plovdivu na Európske hlavné mesto kultúry.[11]
  • V Plovdive (vtedajšom Filibe) sa v minulosti nachádzal väčší počet tureckých kúpeľov.[2][17] V priebehu 17. storočia sa spomína osem[17] a v roku 1874 dokonca až dvanásť budov verejných osmanských kúpeľov.[2]
  • Budova kúpeľov Čifte chamam bola vzhľadovo výrazne podobná inej plovdivskej osmanskej kúpeľnej budove - dnes už neexistujúcim kúpeľom Chiunkiar chamam (bulh. Хюнкяр хамам).[6]

Galéria upraviť

  •  
    Pohľad na západnú fasádu budovy
  •  
    Pohľad na časť západnej fasády budovy
  •  
    Pohľad na severnú fasádu budovy
  •  
    Pohľad na časť južnej fasády budovy
  •  
    Pohľad na časť južnej fasády budovy
  •  
    Pohľad na časť južnej fasády budovy
  •  
    Pohľad na východnú fasádu budovy
  •  
    Detailný pohľad na okno v južnej fasáde nad vchodom
  •  
    Detailný pohľad na vstup do budovy
  •  
    Detailný pohľad na časť strechy budovy
  •  
    Detailný pohľad na jednu z kupol
  •  
    Pohľad na Čifte chamam zvrchu z pahorku Nebet tepe

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 236 – 237. (po bulharsky)
  2. ↑ a b c d e f g h i j k TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 104. (po bulharsky)
  3. ↑ a b c d e f g h NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 429. (po bulharsky)
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o newsart.net
  5. ↑ a b c d e f g h i visitplovdiv.com
  6. ↑ a b c d MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 222. (po bulharsky)
  7. ↑ a b c d e f plovdivbg.info
  8. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o rezervaciq.com
  9. ↑ a b c d lostinplovdiv.com
  10. ↑ a b c d e f marica.bg
  11. ↑ a b c d e f g h i j k l m urboapp.com
  12. ↑ a b TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 104. (po bulharsky)
  13. ↑ MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 256. (po bulharsky)
  14. ↑ MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 239. (po bulharsky)
  15. ↑ MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 213. (po bulharsky)
  16. ↑ MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 245 – 247. (po bulharsky)
  17. ↑ a b MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija : Izbrani studii – TOM 1. Sofia : Akademično izdatelstvo "Prof. Marin DRINOV". 2012. 398 s. ISBN 9789543225040. S. 218. (po bulharsky)

Iné projekty upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Čifte_chamam_(Plovdiv)&oldid=7148743“