Šášov (hrad)

zrúcanina hradu na Slovensku
(Presmerované z Šašov)

Šášov (normovaný názov)[1] alebo Šášovský hrad sú rozľahlé zrúcaniny hradu na strmom ľavobrežnom brale nad tokom Hrona v nadmorskej výške 340 m n. m., nad dedinou Šášovské Podhradie (dnes mestská časť Žiaru nad Hronom). Názov pochádza z povesti o tom, ako šašo zachránil na poľovačke život zvolenského hradného pána a ten mu nad miestom záchrany daroval hrad.

Šášov
Šášovský hrad
Hradná zrúcanina
Zrúcaniny Šášovského hradu
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žiar nad Hronom
Mesto Žiar nad Hronom
Mestská časť Šášovské Podhradie
Nadmorská výška 340 m n. m.
Súradnice 48°34′44.36″S 18°54′01.39″V / 48,5789889°S 18,9003861°V / 48.5789889; 18.9003861
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mestská časť Šášovské podhradie
Poloha Šášovského hradu na Slovensku
Poloha Šášovského hradu na Slovensku
Poloha Šášovského hradu na Slovensku
Poloha Šášovského hradu v Banskobystrickom kraji
Poloha Šášovského hradu v Banskobystrickom kraji
Poloha Šášovského hradu v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Šášovský hrad
Webová stránka: http://www.hradsasov.pum.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hrad je postavený na mieste, kde sa križuje cesta Pohroním s cestou z Banskej Štiavnice do Kremnice a Turca, s úlohou strážiť pohronské obchodne cesty a vyberať mýto.[2] Kráľovský hrad sa spomína v roku 1253 ako majetok bratov Vincenta a Petra[3] de Vancha (alebo latinsky de Bancsaalebo Vančovcov[3]), ktorých príbuzný Štefan bol vtedy ostrihomským arcibiskupom. Šášov spolu s hradom Revište, situovaným 15 kilometrov južnejšie, na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice a asi aj preto ho získal v roku 1320 štiavnický komorský gróf. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov. V skorých spisoch sa hrad spomína aj s hradiskom Šúšol (Castrum de Susol).[2] Prvá správa o hrade je raná a viac-menej anonymná. Do listiny z roku 1253, v ktorej sa hrad Šášov používa na vymedzenie majetku kláštora vo Svätom Beňadiku, vpísali jeho meno Susol až dodatočne.[3] Lokalita, pôvod či exsitenca Šúšolu dnes nie je potvrdená.

Polohou je hrad predurčený aj na stráženie vstupu do komunikačne významnej tiesňavy, ktorou sa Hron prediera smerom na Banskú Štiavnicu a Zvolen, ktorá začína pod Šášovom pri Trnavej Hore.[3] Od Šášova je teda údolie Hrona vedúce popri Revišti široké až po Slovenskú bránu začínajúcu pri Tekovskej Breznici alebo Hronskom Beňadiku[4] kde sa rieka prerezáva zo Žiarskej kotliny do Podunajskej nížiny. Práve preto páni Šášovského hradu (kasteláni) znepokojovali opátstvo hronsko-svätobeňadické, plienili ho a keď sa dalo, poškodzovali jeho majetky. Neobyčajne mnoho škôd narobili kasteláni Baška z Kostolian (1362) a Peter z Branča (1373). V r. 1387 kráľ Žigmund daroval hrad a panstvo barónom Frankovi a Simonovi Szécsényovcom.[5]

Kráľ Žigmund ho daroval v roku 1424 kráľovnej Barbore. V čase gotiky a renesancie často menil majiteľov. V r. 1447 ho mal v rukách Ján Jiskra. Kráľovná Beatrix, manželka kráľa Mateja Korvína, ho v roku 1490 darovala Dóciovcom, ktorí ho vlastnili do vymretia rodu v roku 1647. V roku 1650 získal hradné panstvo kúpou Gašpar Lipai. Za tököliovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru. Generál Sigbert Heister bol v roku 1704 menovaný najvyšším veliteľom cisárskeho vojska na území dnešného Slovenska. Bojoval proti kuruckým povstalcom a 26. decembra 1704 sa mu podarilo dosiahnuť víťazstvo nad kurucmi v bitke pri Trnave. V roku 1708 dobil aj Šášov, nechal ho podpáliť a odvtedy sa hrad rozpadal a chátral.[2]

Najvyššie položený gotický palác, ktorý tvorí základ horného hradu, často prestavovali. Na dlhom úzkom vnútornom dvore boli rozmiestnené obytné budovy a na konci terasy na najvyššom mieste bol palác, zabezpečený neskôr trojhrannou vežou. Horný hrad sa zvažoval smerom od paláca k nádvoriu, ktoré uzatvárala veľká okrúhla bašta, chrániaca vstup do horného hradu. Pred ňou ležiace opevnené nádvorie lemovali obytné budovy na konci s okrúhlou strážnou vežou. Hrad bol dobre opevnený aj v renesancii.

Súčasný stav

upraviť

Hradné ruiny sa aj dnes sústreďujú okolo ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Pred ňou je prístupová cesta do hradu, ktorá tu viedla cez opevnené predhradie s malou baštou. To však v teréne už prakticky nevidieť. V mieste šijového predelu hradu od masívu vrchu sú stopy po stavbách a na hrebeni sú zvyšky malej pevnôstky. Hrad je plný architektonických detailov a rozpadáva sa.

Súčasné aktivity na záchranu hradu Šášov sa začali v roku 2003, kedy vzniklo Združenie na záchranu hradu Šášov pod vedením Rastislava Uhroviča. V roku 2013 bola vybavená nájomná zmluva na pozemok pod hradom a finančná podpora od Ministerstva kultúry SR a začala sa konzervácia hradu.[6][7]

Prístup

upraviť

ŽSR Šášovské Podhradie 2 km, SAD. Zo Šášovského Podhradia vedie na hrad zeleno-značkovaný chodník (asi 15 min.). Parkovať je možné priamo pod hradnou skalou alebo pri potoku. Chodník začína pri domčeku so zriadenou letnou informačnou kanceláriou, kde sa nachádza i pamätná izba s etnografickou výstavou.[2]

Okolité zachované hrady - zámky: Kremnický hrad, Nový zámok (Banská Štiavnica), Nový Zvolenský hrad - zámok, Starý zámok - hrad (Banská Štiavnica)

Okolité zrúcané hrady: hrad Dobrá Niva, hrad Revište, hrad Sitno, Starý hrad (Ligotavá hora - Glanzenberg, Banská Štiavnica), (Starý) hrad Zvolen, hrad Teplica, hrad Žakýl

Z hradu po zalesnenom hrebeni na ostrý kopec Suť (718 m n. m.) 1 h; z neho strmo nadol do Močiarskej doliny. Značka ďalej pokračuje lesmi Štiavnických vrchov cez Henclovú a Demjan (678 m n. m.) do Hronskej Breznice. Zo Šášovského Podhradia smerom na Jaseňový vrch (829 m n. m.) a ďalej cez sedlo na hrad Žakýl.

Zaujímavosti

upraviť

Šášovské Podhradie, od roku 1971 miestna časť Žiaru nad Hronom, leží 2 km na JV od centra mesta. Pôvodne samostatná obec na severných svahoch Štiavnických vrchov. Vznikla v 13. storočí pod Šášovským hradom, prvýkrát sa spomína v roku 1388 ako majetok hradu, a jej dejiny súvisia aj naďalej s dejinami hradu, ku ktorému patrila. Prvý slovenský názov Podhragy je z roku 1517.

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
  2. a b c d Pamiatky [online]. Slovakiana, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
  3. a b c d PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. [s.l.] : Slovart, 2007. ISBN 978-80-8085-287-0.
  4. BENČÍK, Vladimír. Slovenská brána a jej história cez kameru dronu - Vladimír Benčík - (blog.sme.sk) [online]. blog.sme.sk, [cit. 2022-01-07]. Dostupné online.
  5. ŠTEFANEK, Jozef. hrad Šášov [online]. Hrady a zámky na Slovensku, [cit. 2022-01-07]. Dostupné online.
  6. Hrad Šášov [online]. Slovakiana, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
  7. Hrad Šášov | PohronskeHrady.sk [online]. www.pohronskehrady.sk, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť
  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.