Wikipédia

Škótska gaelčina

Škótska gaelčina (iné názvy pozri nižšie) je keltský jazyk, ktorým v súčasnosti hovorí asi 80 000 ľudí a to hlavne na severozápade Škótska v oblastiach Highlands a na súostroviach Hebridy, Orkneje a Shetlandy (severne od Škótska). Hovorí ňou aj niekoľko tisíc ľudí v Novom Škótsku v Kanade.[1] Kanadská varieta sa niekedy vyčleňuje ako samostatný jazyk kanadská gaelčina.

Škótska gaelčina
ŠtátyŠkótsko
Počet hovoriacichasi 80 000 ľudí
Klasifikácia
Písmolatinské
Postavenie
Úradný jazykŠkótsko
RegulátorBòrd na Gàidhlig
Jazykové kódy
ISO 639-1gd
ISO 639-2gla
ISO 639-3gla
Wikipédia
Adresagd.wikipedia.org
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov

Názvy

upraviť

Slovenské názvy tohto jazyka sú: škótska gaelčina[2][3][4] [resp. nespisovne škótska gaelština], gaelčina[1] [resp. nespisovne gaelština[5]], škótčina[6] [resp. nespisovne škótština[7][8]], škótska galčina[9][10] [resp. nespisovne škótska galština[11]], galčina[12] [resp. nespisovne galština[13]]. Galčina sa tu myslí ako ekvivalent pojmu gaelčina (prípadne v užšom zmysle gálčina/Gàidhlig - pozri nižšie), nie ako ekvivalent pojmu galské jazyky (v zmysle jazyky rímskej Galie a pod.).

Zriedkavé názvy sú: škótska gélčina, škóto-gaelčina[14], gael[15], gálčina[16], gailčina[3], hornoškótčina[17], škótska keltčina[18], erse[2].

V škótskej gaelčine sa jazyk nazýva Gàidhlig [kálik] alebo Ghàidhlig. V angličtine sa jazyk nazýva Gaelic, Scottish Gaelic, Scots Gaelic, Erse[19], staršie Scottis(h), Scots[20].

Dejiny

upraviť

Škótska gaelčina vznikla z jazyka pôvodných obyvateľov Škótska – Piktov – s vplyvmi severských a škandinávskych jazykov. Po neúspešnej rebélii škótskeho princa Charlesa Edwarda Stewarta v roku 1745 Anglicko potlačilo používanie škótskej gaelčiny. Jej návrat do bežného života nastal v 70. rokoch 20. storočia a v súčasnosti sa znova vyučuje na školách a univerzitách. V škótskej gaelčine vychádzajú aj miestne noviny a časopisy a v tomto jazyku sa vysiela v rádiu a televízii.

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b keltské jazyky. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp), s. 343-344.
  2. ↑ a b MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 312.
  3. ↑ a b RUMÁNEK, I. R. V. Kelti, Gali, Geli, Gáli...In: Historický revue č. 1 2000. S. 3
  4. ↑ indoeurópske jazyky. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 55.
  5. ↑ ADAMCOVÁ, E. Angličtina pre 3. a 4. ročník stredných ekonomických škôl so štvorročným štúdiom. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1963. S. 141
  6. ↑ HERM, G. Kelti - národ, ktorý prišiel z temnôt. Bratislava: Obzor, 1985. S. 213
  7. ↑ PIŤOVÁ, M. Malý anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník. Bratislava: Kniha - Spoločník, 2001. S. 196
  8. ↑ ZAUNER, Alfonz. Praktická príručka slovenského pravopisu. Martin: Osveta, 1956. S. 266 (Poznámka: Tvar je výslovne označený ako nesprávny.)
  9. ↑ Preklad z/do málo rozšírených jazykov - zborník prednášok zo 4. medzinárodnej konferencie : Hotel Premium - 24. a 25. novembra 2017, Jazyk ako kultúrne dedičstvo. Bratislava: Slovenská spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry, 2018, S. 21
  10. ↑ PISKUROVÁ, M., LUKÁČ, M. Veľký ilustrovaný atlas sveta a vesmíru. Bratislava: Svojtka & Co., 2008. S. 109
  11. ↑ BETÁKOVÁ, L. Význam jazykového kultivovania v živote národa. In: Kultúra slova č. 6 2005. S. 341
  12. ↑ Kelti. In: Pyramída. S. 1904
  13. ↑ PYTELKA, Josef et al. Angličtina pre 3. ročník stredných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1980. S. 236
  14. ↑ ŠALKOVSKÝ, P. Kelti – Klasická a moderná paradigma. In: Fragmenty Času Venované Elene Miroššayovej k 70. narodeninám - Študijné zvesti archeologického ústavu SAV – supplementum 1, 2019, 463–473
  15. ↑ manx. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Slovník cudzích slov A-Z. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, S. 547
  16. ↑ RUMÁNEK, Ivan R. V.. Škótsko a jeho jazyky (Keltika 2). SME (Bratislava: Petit Press), 2014-10-01. Dostupné online [cit. 2024-10-22].
  17. ↑ Keltové. In: Malý Ottův slovník naučný dvoudílný. 1. A-K. Viedeň: J. Otto. 1905
  18. ↑ Preklad slova "goidelic" anglicko slovensky [online]. webslovnik.zoznam.sk, [cit. 2024-10-22]. Dostupné online.
  19. ↑ [1] ("Scottish Gaelic is also called Scots Gaelic (or simply Gaelic) and sometimes Erse").
  20. ↑ A Dictionary of the Older Scottish Tongue (up to 1700) [2]

Iné projekty

upraviť
  Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Škótska_gaelčina&oldid=7935332“