Šobov
Šobov[1] (888,4 m n. m.[2]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží približne 1,5 km severozápadne od centra Banskej Štiavnice.[3]
| Šobov | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Banská Štiavnica |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodia | Hron, Ipeľ |
| Nadmorská výška | 888,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°28′23″S 18°53′16″V / 48,473°S 18,8878°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neznačený z Banskej Štiavnice |
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťMasív sa nachádza v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica.[1] Najbližším sídlom je na južnom úpätí ležiaca Banská Štiavnica.[3] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Opis
upraviťŠobov je súčasťou hrebeňa, ktorý je pozostatkom rozrušenej kaldery a tvorí najvyššiu časť pohoria. Vedie od vrchu Tanád (939 m n. m.) cez Paradajs (939 m n. m.) severným smerom na Studený vrch (876 m n. m.). Západne susedí Cukmantel (855 m n. m.) a Hadová (852 m n. m.), južne Paradajs a Vtáčnik (800 m n. m.), východne Anderloch (810 m n. m.) a severne Studený vrch a Bujačia (816 m n. m.).[2] Východné a severné svahy odvodňuje Beliansky potok, západné Vyhniansky potok, oba smerujúce do rieky Hron, z južných svahov vodu odvádza Štiavnica v povodí rieky Ipeľ. Na západnom úpätí je vybudované Štiavnické jazero (tajch Rozgrund), na južnom Vodárenský tajch.[3] Na vrchol nevedie značený chodník, no západným úbočím vedie traverzom chodník na rázc. Červená studňa.
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Blízke svahy však pokrývajú horské lúky, odkiaľ je možné vidieť okolité vrchy Štiavnických vrchov, z vhodných lokalít pri dobrých podmienkach tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, Nízke Tatry, Poľanu a Javorie.[5]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značený chodník, no na juhozápadnom úpätí sa v sedle Červená studňa nachádza významná križovatka značených trás, odkiaľ vedie 
červený chodník západným úbočím Šobova.
- po
červenej značke:
- od juhu z rázc. Farárova hôrka cez Paradajs a sedlo Červená studňa
- od severozápadu z rázc. Breziny cez rázc. Matulka
- po
modrej značke cez sedlo Červená studňa:
- zo západu z rázc. Rumplovská cez Hadovú
- od juhu zo Štiavnických Baní cez Banskú Štiavnicu
- po
zelenej značke:
- od západu z osady Banky cez rázc. Matulka
- od juhovýchodu z Banskej Štiavnice[3]
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ a b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.