Šu

Šu alebo Šov (staroeg. šw), starogr. Sósis, je jedným z deviatich prvotných egyptských božstiev heliopoliského Devätora – kozmogonického konceptu z mesta Iunu (starogr. Heliopolis, 13. dolnoegyptský kraj). Jeho meno znamená „sucho“ alebo „Ten, ktorý zdvíha“ a je zosobnením vzduchu. Pôvodne bol Šu snáď tiež solárnym božstvom či mal aspoň spojitosť so slnkom, ale táto jeho funkcia bola potlačená na úkor iných solárnych božstiev.

Boh Šu

Šu (staroeg. šw) v hieroglyfoch

Šu bol stvorený podľa jedného mýtu tým, že ho Atum vyprskol (sloveso staroeg. jšš – „prskať“ malo snáď evokovať jeho meno) alebo častejšie pri Atumovej masturbácii. Spolu so svojou sestrou Tefnut (vlhkosť) splodili dvojicu Geb (zem, boh) a Nut (obloha, bohyňa). Na Atumov príkaz nakoniec dve božstvá, ktoré zotrvávali v nekonečnom sexuálnom styku, oddelil a postavil sa medzi nich, takže podopieral Nut nad Gebom. Pretože Šu predstavoval vzduch, bol považovaný za chladivý, upokojujúci vplyv a bol spájaný s pokojom a poriadkom maat. Bol zobrazovaný s pštrosím perom na hlave, čo bol i hieroglyfický znak pre jeho meno.

V mýte neskoršieho dáta, ktorý rozpráva o prírodných katastrofách na konci Starej ríše, sa hovorí o tom, ako sa Šu a Tefnut pohádali a Tefnut odišla z Egyptu do Núbie (kde bolo podnebie vždy miernejšie). Podľa mýtu Šu rýchlo zistil, ako veľmi mu Tefnut chýba, ale ona sa premenila na mačku a odohnala každého boha i človeka, ktorý sa k nej chcel priblížiť. Až keď sa boh Thovt preobliekol, podarilo sa mu ju presvedčiť, aby sa vrátila.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šu