Alexander Matuška
PhDr. Alexander Matuška, DrSc. (* 26. február 1910, Vlkanová – † 1. apríl 1975, Bratislava) bol slovenský literárny vedec a kritik. Pseudonym: Fedor Tomšič, Matúš Meščerjakov.
| Alexander Matuška | |
 literárny kritik a spisovateľ | |
| Narodenie | 26. február 1910 Banská Bystrica-Vlkanová |
|---|---|
| Úmrtie | 1. apríl 1975 (65 rokov) Bratislava |
| Odkazy | |
| Commons |  Alexander Matuška |
Spolok slovenských spisovateľov každoročne udeľuje Cenu Alexandra Matušku za esejistiku a literárnu vedu
Rodina upraviť
- otec: Juraj Matuška
- matka: Anna rod. Pecníková
- manželka: Oľga Sliuková rod. Danková
Životopis upraviť
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1928 – 1935 na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Profesor na viacerých miestach na Slovensku, 1941 – 1944 pedagóg na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, šéfredaktor Slovenských pohľadov, pracovník SAV, podpredseda kolégia ČSAV a člen ďalších literárnych a vedeckých spoločností.
Zúčastnil sa na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici (17. september 1944), počas SNP pracoval v tlačovom odbore SNR v Banskej Bystrici, pripravoval prednášky pre SSV, publikoval v povstaleckom Novom slove. Po potlačení SNP bol nemeckými bezpečnostnými orgánmi v Banskej Bystrici zadržaný a väznený (22. decembra – 31. decembra 1944).
Poslanec SNR a Snemovne národov FZ ČSSR.
Dielo upraviť
Publikovať začal už počas vysokoškolských štúdií v Prahe, publikoval literárno-kritické články v českých časopisoch, pretože slovenské redakcie mu príspevky odmietali ako negativistické. Neskôr publikoval aj v DAV-e, Živene, Eláne, po oslobodení v Kultúrnom živote a temer vo všetkých kultúrno-politických a literárno- vedných periodikách.
Tvorca modernej slovenskej esejistiky. V esejistických štúdiách spoločenského, estetického a literárneho zamerania (Profily, Nové profily, Vavríny nevädnúce) kládol vysoké umelecké kritéria na domácu aj zahraničnú tvorbu. Písal eseje napr. o A. Sládkovičovi, J. Kráľovi, J. Bottovi, Hviezdoslavovi, I. Kraskovi. V kritikách vyjadroval porozumenie pre moderné literárne prúdy (V. Nezval, L. Novomeský) aj pre klasickú literárnu tvorbu (štúrovci). Od počiatku chápal literatúru ako dôležitú funkciu národného života, kriticky hodnotil národný charakter, uctievanie prázdnych hodnôt, záľubu v minulosti, malú náročnosť na kvalitu práce a tvorivých výkonov. Napísal monografiu o K. Čapkovi (Človek proti skaze), o R. Jašíkovi a J. C. Hronskom.
Ocenenie upraviť
- Národný umelec (1969)
- Cena ZSS (1970)
- Cena Š. Krčméryho (1971)
- Rad práce (1964)
Pamiatky upraviť
Dielo upraviť
- Vajanský prozaik. Bratislava, 1936
- Profily. Bratislava, 1946
- Nové profily. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1950. 168 s.
- Medailóny. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1960. 135 s.
- O literatúre, Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1973. 177 s.
- Za a proti. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1975. 489 s.
- Osobne a neosobne. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. 298 s.
- Vybrané spisy Alexandra Matušku 1–4. Bratislava, 1972 – 1978
Literatúra upraviť
Externé odkazy upraviť
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.