Bibliografia (angl. bibliography; gréc. biblos,[1] biblion kniha + graphein písať) je oblasť vedeckej a praktickej činnosti zameraná na komunikáciu bibliografických informácií o dokumentoch; inak povedané, je to veda o bibliografickej komunikácii.[2]

Historický a súčasný význam slova bibliografia upraviť

Pôvodne sa slovo bibliografia vzťahovalo na pisárske práce a prepisovanie kníh. Za bibliografov sa považovali v antickom Grécku tí, ktorí sa zaoberali ručným opisovaním kníh. V období humanizmu sa pôvodné používanie slova bibliografia – v zmysle písať knihu, opisovať knihu – postupne zmenilo na popisovať knihu a nadobúdalo význam vzťahujúci sa na zoznam (súpis) kníh. Ako prvý použil pomenovanie bibliografia vo význame súpis kníh v roku 1633 vo Francúzsku Gabriel Naudé, tajomník a knihovník kardinála Mazarina, v názve diela Bibliografia politica.[3]

V súčasnosti sa slovo bibliografia používa jednak vo význame popis a súpis dokumentov, a tiež ako pomenovanie disciplíny zameranej na bibliografickú komunikáciu a praktické riešenie problémov výmeny bibliografických údajov.[3]

Profilovanie základných druhov bibliografie upraviť

Najväčší rozvoj bibliografie, pokiaľ ide o množstvo a druhy bibliografických diel, nastal od konca 18. stor. V podstate už v tomto období sa začali profilovať základné druhy bibliografie: univerzálna bibliografia, národná bibliografia, špeciálna bibliografia, kníhkupecká bibliografia, medzinárodná bibliografa.[4]

Významy termínu bibliografia na Slovensku upraviť

Na Slovensku sa termín bibliografia používa najmä v troch významoch:[4]

  1. bibliografia ako veda, ktorá skúma zákonitosti bibliografickej komunikácie, bibliografickej praxe, vytvára systém poznatkov v disciplínach teórie bibliografie, dejín bibliografie a riadenia bibliografie,
  2. bibliografia ako činnosť, ktorá je zameraná na získavanie, spracovanie, uchovávanie a sprístupňovanie bibliografických informácií,
  3. bibliografia ako výsledok bibliografickej činnosti.

Definovanie bibliografie v medzinárodných normách upraviť

Termín bibliografia sa definuje:[2]

  1. v medzinárodnej norme ISO s dôrazom na jej praktickú stránku ako technika identifikácie a popisu dokumentov a triedenie získaných popisov (ISO 5127/1:1983),[5]
  2. v anglickom výklade ako štúdium techník produkcie a šírenia kníh, synonymum termínu bibliológia (veda o knihe),[5]
  3. v ďalšej norme ISO 5127/2:1983 ako sekundárny dokument, ktorý predstavuje súpis špecificky usporiadaných záznamov a obsahuje údaje popisujúce dokument a umožňujúce jeho identifikáciu. Bibliografia v tomto zmysle existuje buď ako autonómny dokument, bibliografický súpis, prípadne ako príloha alebo časť dokumentu (skrytá bibliografia).[6]

Činnosť bibliografov upraviť

Bibliografia je oblasť, ktorou sa profesionálne zaoberajú bibliografi.

Referencie upraviť

  1. RESCH, J.: Grécka kultúra v našom jazyku, 1991, s. 30.
  2. a b KATUŠČÁK, D.: Chrestomatia k základom bibliografie, 2006, s. 4.
  3. a b KATUŠČÁK, D.: Tamže, s. 5.
  4. a b KATUŠČÁK, D.: Tamže, s. 6.
  5. a b Norma ISO 5127/1:1983.
  6. Norma ISO 5127/2:1983.

Literatúra upraviť

Pozri aj upraviť

Odkazy na bibliografie upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bibliografia