Bijeljina (srb. Бијељина) je mesto na severovýchode Bosny a Hercegoviny, v republike Srbskej, v regióne Semberija. V roku 2013 malo podľa sčítania ľudu 45 291 obyvateľov. Podľa počtu obyvateľov je druhé najväčšie v Republike srbskej a šieste najväčšie v Bosne a Hercegovine.

Bijeljina
Бијељина
mesto
Štát Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina
Entita Republika srbská
Nadmorská výška 90 m n. m.
Súradnice 44°45′00″S 19°13′00″V / 44,75°S 19,216667°V / 44.75; 19.216667
Rozloha 733,85 km² (73 385 ha)
Obyvateľstvo 45 291 (2013)
Hustota 61,72 obyv./km²
mesto na mape Bosny a Hercegoviny
mesto na mape Bosny a Hercegoviny
Wikimedia Commons: Bijeljina
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

Bijeljina je prvýkrát spomínaná v roku 1446. Evliya Çelebi opísal v 17. storočí Bijeljinu ako mesto s piatimi stovkami domami a piatimi veľkými obytnými štvrťami (Mahal). V roku 1838 získalo mesto prvú školu, a v roku 1902 tu bola otvorená prvá európska škola západného typu; potom, čo sa mesto stalo súčasťou Rakúsko-Uhorska. V základnej škole v Bijeljine učil tiež Jovan Dučić.

Bijeljina je jedným z prvých miest, kde v roku 1992 došlo k stretom na začiatku vojny v Bosne a Hercegovine.

Obyvateľstvo upraviť

V roku 1991 mala Bijeljina celkom 36 414 obyvateľov, ktorí sa v sčítaní ľudu, uskutočnenom tesne pred vypuknutím bosnianskeho konfliktu v 90. rokoch, prihlásili k nasledujúcim národnostným skupinám:

Po skončení vojny došlo k homogenizácii národnostného zloženia obyvateľstva. Do Bijeljiny prišli Srbi z miest, odkiaľ boli vyhnaní bosnianskou armádou (Tuzla, Zenica, Sarajevo). Z Bijeljiny odišli Bosniaci, ktorí boli vytlačení srbskými silami. Počet obyvateľov mesta sa po vojne vplyvom vnútorných presídľovaní obyvateľstva zvýšil o 30-40%.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bijeljina

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bijeljina na českej Wikipédii.