György Klapka
György Klapka (* 7. apríl 1820, Temešvár, dnes Rumunsko – † 17. máj 1892, Budapešť, Rakúsko-Uhorsko) bol uhorský armádny generál a politik, účastník uhorskej revolúcie v rokoch 1848/1849.
| György Klapka | |
 | |
| Narodenie | 7. apríl 1820 Temešvár |
|---|---|
| Úmrtie | 17. máj 1892 (72 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko |
| Národnosť | maďarská |
| Zamestnanie | armádny dôstojník |
| Známy vďaka | účasť v uhorskej revolúcii v rokoch 1848/1849 |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  György Klapka |
Život upraviť
Narodil sa v sedmohradskom meste Temešvár, v dnešnom Rumunsku. Roku 1835 absolvoval gymnázium a následne začal študovať na vojenskej delostreleckej škole vo Viedni. Od roku 1838 príslušník habsburskej armády, kde získal dôstojnícku hodnosť. V roku 1842 sa stal členom elitnej uhorskej gardy vo Viedni.
Po vypuknutí uhorskej revolúcie sa pridal k uhorským povstalcom, podieľal sa na organizovaní uhorskej národnej armády v Pešti. Začiatkom roku 1849 nahradil vo funkcii generála Lázára Mészárosa, ktorého vojská boli porazené pri Košiciach. Velil honvédskemu zboru o sile asi 18 000 mužov operujúcom hlavne na území Horného Uhorska. Vo februári až apríli 1849 získal viacero víťazstiev nad habsburskými vojskami v bitkách pri Kápolni, Isaszegu, Vacove (Vác), Tekovských Lužanoch a Komárne.
V júli 1849, keď hlavné sily uhorskej armády odtiahli z Komárna pod vedením Artúra Görgeia bol poverený obranou Komárňanskej pevnosti. Obliehanie Komárna habsburským vojskom trvalo bez úspechu až do 23. septembra 1849. Až po preniknutí informácií o kapitulácii uhorských povstalcov pri Világoši (dnes Şiria v Rumunsku) sa za veľmi výhodných podmienok vzdal 2. októbra 1849.
Klapka následne opustil krajinu a žil niekoľko rokov v exile najprv v Anglicku, neskôr v Švajčiarsku. Neskôr sa ďalej v emigrácii spolu s Lajosom Kossuthom politicky pokúšal o získanie opätovnej samostatnosti Uhorska. Počas rakúsko-pruskej vojny bol pozvaný do Pruska aby sa podieľal na sformovaní uhorskej légie v rámci pruskej armády. Zhromaždil jednotku o sile asi 3000 mužov. Do bojov však výrazne nezasiahol a rakúske vojská boli porazené v bitke pri Hradci Králové.
Po skončení vojny mu bol umožnený návrat do Rakúsko-Uhorska a v roku 1867 bol zvolený za poslanca za Deákovu stranu.
V roku 1877 sa pokúsil o reformy v Tureckej armáde v období hroziacej vojny s Ruskom. Venoval sa aj písaniu memoárov a kníh venovaných histórii vojenstva. Zomrel v Budapešti 17. mája 1892. V Komárne mu v roku 1896 vybudovali pamätník.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému György Klapka
Zdroje upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku György Klapka na anglickej Wikipédii.
- Veľký, J. a kol. Encyklopédia Slovenska III. zväzok, K-M. Bratislava : Veda, 1979. s. 73-74.