Hoverla

Hoverla (ukr. Говерла – Hoverla, maď. Hóvár; rum. Hovârla – Goverla, poľ. Howerla, rus. Говерла) je 2 061 m vysoký vrch v Karpatoch a zároveň najvyšší vrch na Ukrajine. Nachádza sa na hranici Ivanofrankivskej a Zakarpatskej oblasti v karpatskej časti s názvom Beskydy v pohorí Čornohora. Na východnom svahu pramení rieka Prut.

Hoverla (Говерла)
vrch
Vrch Hoverly v júli 2007
Štát	Ukrajina
Pohorie	Čornohora
Nadmorská výška	2 061 m n. m.
Súradnice	48°09′38″S 24°30′01″V
Poloha v rámci Ukrajiny
Poloha v rámci Karpát
Wikimedia Commons: Hoverla
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Turistika

Od konca augusta do začiatku júna je vrchol hory pokrytý snehom. Vzhľadom na lavínové nebezpečie sa výstupy od novembra do mája neodporúčajú. Najvyhľadávanejšia cesta na Hoverlu vedie z mesta Vorochta. Prechádza k rieke Prut a smeruje do dediny Černohora. Z dediny trvá cesta na vrchol približne 5 hodín chôdze (11 km). Chodník prechádza popri zimnom stredisku Zarosľak (kemp, hotel) a stúpa ďalej do lesov, ktoré sú plné porastov strieborných jedlí a briez. Svahy sú porastené bukovými a smrekovými lesmi. Vrchol tvoria subalpínske lúky, ktoré sa na Ukrajine nazývajú poloniny. Po nenáročnom hrebeni vystupuje chodník na vrchol s kovovým krížom a štátnou vlajkou. Výhľad z vrcholu je výborný obzvlášť na blízke rumunské pohorie Maramureš na juhu.

Dátum prvého výstupu nie je známy. Na konci 19. storočia sa hora stala turistickou atrakciou, najmä pre turistov z miestneho regiónu Halič. Roku 1880 bol vytvorený prvý turistický chodník z Hoverly na Krasny Luh a následujúci rok prvá chata. V 20. storočí a obzvlášť po roku 1991, keď Ukrajina získala nezávislosť stratili ukrajinci lacný prístup k horským oblastiam v Rusku. Zvýšila sa popularita miestnych hôr a Hoverla sa stala obľúbená ako stredisko extrémnych športov. Pre svoju výšku sa ju pokúša zdolávať veľké množstvo neskúsených turistov, čo vedie k častým omrzlinám alebo k smrti.

Každoročne na horu vystúpi bývalý ukrajinský prezident Viktor Andrijovyč Juščenko.

Príroda

Svah hory je pokrytý bukovým a smrekovým porastom. Vo výške nad 1 500 m začína pás sub-alpskínskeho trávnatého porastu, známeho pod názvom poloniny.

História

V rokoch 1918 až 1938 bola Hoverla na hranici Československa a Poľska. Dodnes sú tu zachované a dobre viditeľné niektoré hraničné kamene Československa.

Galéria

• 
  Pohľad na vrchol a na hraničný kameň, ktorý označuje bývalú hranicu Československa a Poľska (1920)
• 
  Hoverla
• 
  Pohľad na Hoverlu

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hoverla na českej Wikipédii.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hoverla na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hoverla