Stará kopa (vrch)
O prírodnej rezervácii pozri Stará kopa (prírodná rezervácia).
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Stará kopa s výškou 713,2 m n. m. je najvyšší kopec Bystrickej vrchoviny, ktorá patrí ku geomorfologickému podcelku Zvolenská kotlina.
| Stará kopa | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Obec | Banská Bystrica |
| Pohorie | Bystrická vrchovina |
| Nadmorská výška | 713,2 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′30.83″S 19°11′27.24″V / 48,7252306°S 19,1909000°V |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Ide o kopec historického charakteru, počas stredoveku tvoril hranicu medzi územím mesta Banská Bystrica a Ľupčianskym hradným panstvom, ktorú určil majster Smaragdus za vlády kráľa Bela IV. Neskôr ho opísal polyhistor Matej Bel vo svojej geografickej knihe Zvolenská stolica (Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica)).[1] Kedysi tu na samom vrchu stála dôležitá strážna veža postavená v roku 1587 obyvateľmi Banskej Bystrice, ktorej úlohou bolo varovať pred blížiacimi sa tureckými hordami. Neskoršia mestská mládež zvykla skoro na jar vyjsť na kopec a zaplniť ho zborovým spevom. Začiatkom 20. storočia sa na vrchole schádzal tajný študentský spolok Mor ho! a recitoval národné piesne a spevy, ktoré boli dôsledkom maďarizácie zakázané. Ku koncu druhej svetovej vojny prešli cez Starú kopu rumunské vojská a vybudovali si v nižších miestach zákopy, ktoré sú podnes rozoznateľné.
Šport upraviť
V osemdesiatych rokoch 20. storočia tu bol vybudovaný skokanský odrazový mostík pre rogalá a niekoľko rokov po sebe sa tu odohrávali Majstrovstvá Európy v lete rogalom. Neskôr mostík využívali aj paraglajdisti.[2] Keďže bol mostík drevený, po čase sa stal nepoužiteľným a bol rozobratý.
Prírodné podmienky a turistika upraviť
Z miesta je nádherný výhľad na „trojvršie“ s Panským dielom v strede, nachádzajúce sa presne oproti vrchu, a ktorý tvorí začiatočný bod Nízkych Tatier, podcelok Starohorské vrchy. Výhľad je situovaný na sever a zo zvyšných svetových strán je vrchol Starej kopy obkolesený listnatým lesom s prímesou smrekovcov opadavých. V jednom rohu lúčky sa nachádza prístrešok so stolom a dvoma lavičkami, ostatné lavičky sú umiestnené okolo ohniska a jedna lavička sa nachádza pri vyhliadke.
Na jednom zo svahov sa nachádza prírodná rezervácia Stará kopa, ktorá bola vyhlásená v roku 2007 a jej rozloha je 45 300 m².[3] Ide totižto o územie s ojedinelým výskytom duba plstnatého (Quercus pubescens) a ďalším výskytom chránených a ohrozených druhov rastlín či živočíchov.[4] Na okraji rezervácie sa nachádza aj pozoruhodná skalná brána.
Na vrchol Starej kopy vedie červená turistická značka - okruh z Banskej Bystrice, Podryby. Trasa je dlhá 8 km, z čoho 4,2 km je stúpanie (o 565 m), 3,3 km klesanie (o 339 m) a zvyšok tvorí rovina.[5]
Referencie upraviť
- ↑ BEL, Matej. Zvolenská stolica. prvé. vyd. [s.l.] : Kysucké múzeum v Čadci, Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici, 2017. ISBN 978-80-89751-17-4. S. 263.
- ↑ LESOPARK MESTA [online]. www.lesybb.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
- ↑ STARÁ KOPA [online]. www.lesybb.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
- ↑ Stará kopa. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.
- ↑ OMA.SK. Banská Bystrica, Podryba - Stará kopa (okruh) - oma.sk [online]. turistika.oma.sk, [cit. 2019-07-11]. Dostupné online.