Ján Krušič

Rytier Ján Krušič alebo Ján Kružič (* 1525, Lepoglava, Chorvátske kráľovstvo – † 1580, Rakúsko-Uhorsko) bol chorvátsko-uhorský šľachtic a vojvodca. S manželkou Katarínou boli poprednými reprezentantmi evanjelickej šľachty svojej doby.

Ján Krušič
šľachtic a vojvodca
Iné mená	Ján Kružič
Narodenie	1525 Lepoglava, Chorvátske královstvo
Úmrtie	1580 (54 alebo 55 rokov) Rakúsko-Uhorsko
Biografický portál

Životopis

Pochádzal z chorvátskeho šľachtického rodu. Jeho otec Peter Krušič bol kapitánom hradu Klis. Ján bol tiež vojakom. Bojoval v šmalkadskej vojne, v radoch vojsk vyslaných Ferdinandom I. v roku 1547, na pomoc jeho bratovi cisárovi Karolovi V. Za záchranu života Karla V. dostal zlatú reťaz a cisár ho vyhlásil za rytiera Rádu Zlatej ostrohy. Nasledujúcich 30 rokov zastával významné veliteľské posty na uhorsko-tureckej hranici a v oblasti južného Slovenska. V roku 1580 sa stal kapitánom hradu Čabraď, v roku 1582 kapitánom slobodného kráľovského mesta Krupina. V roku 1581 mu kráľ Ferdinand I. prikázal, aby s čabraďskými poddanými vybudoval okolo Krupiny opevnenie z dreva. V roku 1570 a 1579 úspešne odrazil útok Turkov. Za zásluhy dostal od Maximiliána II. v roku 1575 do zálohy na 6 rokov panstvá Svätý Jur a Pezinok. Zastával funkciu kráľovského radcu a správcu kráľovskej kúrie. Ako krupinský kapitán mal v držbe aj hrad Sitno a v Rakúsku hrad Morefiels.

Po návrate z tureckého zajatia sa stal Krušič opäť kapitánom Krupiny a Pukanca. V roku 1568 po smrti Štefana Derssfyho zaujal jednu z najdôležitejších vojenských funkcií v krajine. Stal sa kapitánom preddunajského hlavného kapitanátu, do ktorého kompetencií spadala organizácia a riadenie protitureckej obrany od Komárna po Spiš. Na tomto poste mal blízko k veliteľom Štefanovi Doboóvi a Jánovi Balassovi, medzi rokmi 1568 až 1569 bol podozrievaný a obvinený zo zosnovania sprisahania a tajného spojenectva s Jánom Žigmundom a Turkami. Obvinenia sa však nepotvrdili a vysokopostavených obvinených Maximilián II. v roku 1572 omilostil.

Po smrti Andreja Bonaventúru Bátoriho sa Jánovi Krušičovi otvorila cesta k priamej držbe hradu Likavy aj keď okolnosti a právna forma jeho vlastníckeho vzťahu k hradu a hradnému panstvu boli zložitejšie.

V roku 1566 sa po zaplatení 25-tisíc zlatých kráľovskej komore stal záložným pánom Likavy a v tom istom roku aj liptovským županom. Záložná držba bola časovo obmedzená alebo ovplyvnená inými okolnosťami, pretože v roku 1569 Likava figurovala v súpise hradov, ktoré patrili kráľovskej komore a ako kapitáni hradu boli v protokole Liptovskej stolice uvedení Ulrich Drayling a Anton Spreng. V tom istom roku Maximilián II. dva krát nariadil Krušičovi, aby ako zemepán likavského panstva rešpektoval výsady mešťanov Nemeckej Ľupče a nezaťažoval ich novými a nadmernými povinnosťami. Krušič bol v držbe Likavy opätovne potvrdený v rokoch 1574 a 1579.

Jeho manželkou bola Katarína Pálfiová z Erdōdu, dcéra veterána tureckých vojen Petra I. Pálfiho a sestra najvyššieho kráľovského kapitána a kráľovského radcu Mikuláša I. Pálfiho. Manželia mali dve dcéry Annu (zomrela v mladom veku) a Helenu, ktorá sa po otcovej smrti v roku 1581 vydala za Maximiliána Dietrichsteina.

Zdroje

• A.S, Petit Press. Z Likavy z horného nádvoria, turista dnes nehľadí … [online]. blog.sme.sk, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.
• Panstvá a majetky Pálfiovcov [online]. Pezinčan, [cit. 2020-09-03]. Dostupné online.