Otvoriť hlavné menu

ThDr. Štefan Rosival (Roszival) (* 4. august 1844, Nitriansky Hrádok – † 1. september 1916, Ostrihom) bol rímskokatolícky duchovný, kanonik a titulárny opát, politik a poslanec dolnej komory uhorského parlamentu.

Štefan Rosival
kanonik, titulárny opát pécsváradský
Štefan Rosival
Biografické údaje
Narodenie4. august 1844
Nitriansky Hrádok (mestská časť Šurian)
Úmrtie1. september 1916 (72 rokov)
Ostrihom
Svätenia
CirkevRímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka2. august 1868 (23 rokov)
InkardináciaOstrihomské arcibiskupstvo

RodinaUpraviť

  • Otec: Michal Rosival
  • Matka: Anna rod. Vitteková

ŽivotopisUpraviť

 
Náhrobok Štefana Rosivala na cintoríne v Nitrianskom Hrádku

Gymnaziálne štúdium absolvoval v Ostrihome a Trnave. Teológiu absolvoval v Budapešti. Za kňaza bol vysvätený 2. augusta 1868. V roku 1877 získal titul doktora teológie. Pôsobil ako kaplán v Stupave, od roku 1870 ako zastupujúci a od roku 1873 ako riadny farár v Záhorskej Bystrici. Následne pôsobil ako farár v Pribete a od roku 1888 v Tvrdošovciach. 20. decembra 1889 bol menovaný za kanonika ostrihomskej kapituly. V roku 1890 ho poverili funkciou diecézneho dozorcu škôl. V roku 1891 ho vymenovali za titulárneho opáta pécsváradského. Od roku 1893 bol rektorom kňazského seminára v Ostrihome. V roku 1900 sa stal nitrianskym archidiakonom a v roku 1908 katedrálnym archidiakonom.

Bol členom bratislavského župného zastupiteľstva.[1] V rokoch 1881 a 1892 bol zvolený za stupavský obvod a v roku 1898 za varínsky obvod za poslanca uhorského snemu. Pri voľbách v roku 1898 na predvolebnom zhromaždení v Záhorskej Bystrici podporil liberálny politický program, čo malo za následok verejný spor so špirituálom seminára a neskorším biskupom v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) Ottokárom Prohászkom. Tento spor sa ukončil Rosivalovým odchodom z funkcie rektora seminára.[2]

Umrel 1. septembra 1916 v Ostrihome a pochovaný bol vo svojom rodisku, v Nitrianskom Hrádku.

ZaujímavosťUpraviť

Na zasadaní mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy 31. mája 2014 bolo prijaté všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2012, ktorým sa v mestskej časti Záhorská Bystrica pomenúva v lokalite „Rodinné domy - Gbelská ulica“ časť ulice po Štefanovi Rosivalovi.[3][4]

DieloUpraviť

  • Theses ex universa theol. in universitate hungarica. Bratislava, 1877.
  • Pamiatka posvatenia chrámu Božieho v Zohori. Ostrihom, 1898.

ReferencieUpraviť

  1. Kňazi ostrihomskej arcidiecézy zomrelí v rokoch 1894 - 1919/22 [online]. [Cit. 2014-07-13]. Dostupné online.
  2. BARLAY, Ö. Szabolcs. Prohászka Ottokár életének titka. Székesfehérvár : Pázmány Péter Elektronikus Könyvtár (PPEK) : Prohászka Baráti Kör, 2009. [Cit. 2014-07-12]. Dostupné online. ISBN 978-963-87578-4-5. S. 55. (maď.)
  3. Hlavné mesto SR Bratislava. Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta SR Bratislavy č. 5/2012 [online]. 31.5.2012, rev. 2012-06-06, [cit. 2014-07-13]. Dostupné online.
  4. Hlavné mesto SR Bratislava. Návrh všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o určení názvov novovzniknutých ulíc a námestí a o zmene názvov ulíc v mestských častiach Bratislava-Čunovo, Bratislava-Dúbravka, Bratislava-Jarovce, Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Petržalka, Bratislava-Rača, Bratislava-Rusovce, Bratislava-Vajnory a Bratislava-Záhorská Bystrica [pdf]. 31.5.2012, rev. 2012-06-06, [cit. 2014-07-13]. Dostupné online.

 Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť