Otvoriť hlavné menu

Železnorudská hornatina

Železnorudska hornatina je geomorfologický podcelok v severozápadnej časti Šumavy. Rozprestiera sa na ploche 200 km² a má priemernú nadmorskú výšku 893 m. Zo všetkých podcelkov Šumavy má najstrmšie svahy - stredný sklon dosahuje takmer 12°.[1] Na západe susedí s Jezvineckou vrchovinou, na severe s Klatovskou kotlinou, Strážovskou a Svatoborskouá vrchovinou, na východe so Šumavským pláňami. Hornatina je na šumavské pomery značne členitá, rozdelená širokým pozdĺžnym údolím Úhlavy na dva približne rovnobežné chrbty, ktoré sa na juhovýchode spájajú. Je vrásno-zlomového pôvodu, vo vrcholových partiách sú menšie zvyšky zarovnaného povrchu a početné skalné útvary glaciálnej a periglaciálnej modelácie (Černé a Čertovo jazero, Ostrý, Špičák).

Železnorudská hornatina
pohorie
Kralovsky hvozd.jpg
Hrebeň Královského hvozdu medzi Ostrým a Jezerní horou z Velkého Javoru
Štáty Česko Česko,  Nemecko Nemecko
Časť Šumava
Najvyšší bod Jezerní hora
 - výška 1 343 m n. m.
Rozloha 200 km² (20 000 ha)
Geologické zloženie rula, svor, granodiorit

Obsah

Geologická stavbaUpraviť

Železnorudská hornatina je tvorená z biotitických a svorových rul a svorov moldanubika. V juhozápadnej časti je moldanubikum prestúpené menšími útržkami granodioritového masívu moldanubického plutónu.

Najvyššie vrcholyUpraviť

Celkom je v tomto geomorfologickom podcelku 27 tisícoviek.[2] Najvyššími vrcholmi jednotlivých okrskov sú:

Geomorfologické okrskyUpraviť

Pláne sa členia na tri geomorfologické okrsky:

VodstvoUpraviť

V Železnorudskej hornatine pramení Úhlava a Křemelná (zdrojnica Otavy) a Řezná (Regen, prítok Dunaja). Pozostatkom ľadovcov sú Černé a Čertovo jazero.

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. DEMEK, Jaromír, a kolektiv. Zeměpisný lexikon ČSR. Hory a nížiny. Brno : Academia, 1987.
  2. FORMÁNEK, Tomáš. Tisícovky Čech, Moravy, Slezska. [s.l.] : Jerome, 2003. ISBN 80-903266-0-9. (česky)