Žiguľovskije gory

Žiguľovskije gory (rus. Жигулёвские горы) alebo Žiguli alebo Žigulské vrchy sú geomorfologický celok v Rusku, neďaleko mesta Samara. Ležia na pravom brehu Volgy, ktorú núti opísať veľký oblúk; vzniknutý polostrov sa nazýva Samarskaja Luka. Vyvýšenina je dlhá 60 km a široká 30 km, najvyšší bod, hora Bezymjannaja, dosahuje 381 metrov nad morom - je tak najvyšším vrchom európskej časti Ruska, keď nepočítame Ural, Kaukaz a Kolský polostrov.

Žiguli (Žiguľovskije gory)
rus. Жигули
vysočina
Pohľad na Žiguli z rieky Volga
Štát	Rusko
Oblasť	Samarská oblasť
Súradnice	53°25′S 49°42′V
Najvyšší bod	Bezymjannaja
- výška	381,2 m n. m.
Dĺžka	60 km
Šírka	32 km
Poloha v rámci Ruska
Wikimedia Commons: Zhiguli Mountains
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Názov

Názov pohoria sa podľa legendy odvodzuje od slova "ožog" - spálenina. Skrývali sa tu lúpežníci, ktorí od prechádzajúcich lodí vyberali výpalné.

Geografia

Hory boli vyvrásnené pred siedmimi miliónmi rokov, sú tvorené prevažne vápencom. Porast tvorí borovicová a javorová lesostep. V horách rastie množstvo húb, najmä plávky. Vyskytujú sa tu typicky stepné druhy (včelárik zlatý, modlivka zelená, endemický druh dúška materina), ale tiež los mokraďový. Veľká časť pohoria je vyhlásená rezerváciou. Centrom oblasti je mesto Žigulovsk.

Ohlasy

Tunajšie scenérie vyhľadávali mnohí umelci, napr. Ivan Ajvazovskij. Podľa hôr je pomenovaný automobil aj pivo. Žiguli sú vyhľadávané milovníkmi záhad, lebo tu bývajú hlásené početné paranormálne javy. Podľa povestí sa v horách skrýva vchod do podsvetia.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žiguľovskije gory

Externé odkazy

• Sprievodca Archivované 2011-10-19 na Wayback Machine
• Fotky Archivované 2012-11-16 na Wayback Machine

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žigulovské hory na českej Wikipédii.