Otvoriť hlavné menu

Včelárik zlatý alebo včelárik európsky[3] (lat. Merops apiaster) je vták z čeľadi včelárikovité. Obýva teplé a suché miesta Európy, Afriky a Ázie.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov včelárik zlatý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, v rokoch 1989 – 2013 celková populácia je stabilná. U európskej populácii bol zaznamenaný nejasný trend, ale podľa krátkodobého trendu je populácia v Európe stabilná. Poklesy boli zistené na miestach, kde došlo k strate potravy, najmä po plošnej aplikácii pesticídov alebo v oblastiach, kde došlo k zničeniu hniezdnych príležitostí, napríklad kanalizáciou riek, intenzifikáciou poľnohospodárstva alebo zväčšením plôch monokultúr. Ďalším negatívnym faktorom je odstrel zo športového dôvodu alebo ak je považovaný za škodcu. Populácia v južnej Afrike klesá.[1]

Včelárik zlatý
Pair of Merops apiaster feeding.jpg
Samička (vpredu) očakáva ponuku od samčeka
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Merops apiaster
Linnaeus, 1758
Synonymá
včelárik európsky
Merops apiaster en.png
Mapa rozšírenia

██  Hniezdiaci

██  Nehniezdiaci

██  Stály

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Obsah

OpisUpraviť

Včelárik zlatý meria 27[5][6] – 29 cm s rozpätím krídel 44 - 49 cm[6] a váži okolo 60 g.[7]. Pestré farby, dlhý ohnutý zobák a predĺžené stredné chvostové perá sú najdôležitejšie poznávacie znaky.[5] Na chrbtovej strane má gaštanovočervené a sírovožlté farby, chvost je modrozelený. Čelo je biele, oči červené v čiernej uzdičke, ktorá sa tiahnie aj na krk a hrdlo a uzatvára žiarivo zlatožlto zafarbenú oblasť pod zobákom.[7] Brušnú stranu má sýto modrozelenú.[5]. Samica je ako samec, iba matnejšia.[7] Mláďatá majú chrbát zelený a nemajú tak výrazne predĺžené stredné chvostové perá.[6]

HlasUpraviť

Blízky záber na samicu, hlas je mierne skreslený

Včelárik zlatý má nezmýliteľný hlas, jemné bublavé "purr-purr", "ďurr-ďurr"[5] alebo "krüt" a je doďaleka počuteľný, na vzdialenosť stovky metrov.[6]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Hniezdi na južnom Slovensku v kolóniách okolo 20, maximálne 79 (Somotor, 1996) párov. Je to prísne sťahovavý druh. Tiahne v kŕdľoch.[6] Na hniezdiská prilieta v máji a odlieta v auguste a na začiatku septembra. V období ťahu sa vyskytuje na celom území Slovenska.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 - 1 300. Veľkosť populácie i územie na, ktorom sa vyskytuje, vykazujú mierny nárast od 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 bol V - zraniteľný druh, v roku 1998 LR:nt - menej ohrozený druh (nt - takmer ohrozený). V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe a majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]

BiotopUpraviť

Na hniezdenie vyžaduje šikmé steny. Prirodzené sú brehy vodných tokov a zosuvy. Umelé sú rôzne pieskovne, tehelne a výkopy. Sú prípady, že zahniezdil na vodorovnom teréne.[4] Vyhľadáva otvorené stepné biotopy s roztrúsenými stromami.[7]

HniezdenieUpraviť

Vyhrabávajú si hniezdne diery. Samec vyberie miesto a za 2-3 týždne vyhrabú 90 - 200 cm dlhý tunel s hniezdnou komôrkou na konci širokou 30 - 35 cm. Pracujú obaja, hlavne samec. Znášajú 5 - 6 bielych vajec. Samica zasadne na prvé vajce, samec ju kŕmi a nakrátko aj vystrieda. Mláďatá sa vyliahnu za 19 - 20 dní a z hniezda vyletia za 30 - 33 dní. Hniezdia iba raz ročne od konca mája do augusta, prípadne až do začiatku septembra.[7]

PotravaUpraviť

Loví veľký lietajúci hmyz ako vážky, motýle, osy, čmele a včely.[7][5][6]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b IUCN Red list 2018.2. Prístup 15. decembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Včelárik zlatý, str. 388 – 389, Darolová, A., Slobodník, V.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť