AMX International AMX
AMX je jednomotorové podzvukové bojové lietadlo, určené na ničenie pozemných cieľov, pre priamu podporu pozemných jednotiek a prieskumné operácie. Vzniklo ako výsledok spolupráce dvoch talianskych spoločností, Aeritalia a Aermacchi, ku ktorým sa neskôr pridala brazílska firma Embraer.
| AMX | |
 Taliansky AMX pristáva na základni Nellis (USA) | |
| Typ | bojové lietadlo pre priamu podporu pozemných jednotiek |
|---|---|
| Výrobca | AMX International |
| Prvý let | 15. máj 1984 |
| Zavedený | 1989 |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | Talianske vzdušné sily Brazílske vzdušné sily[1] |
| Výroba | 1986 – 1999 |
| Vyrobených | 206 |
| Cena za kus | 16.5 milióna USD (v roku 1999)[2] |
Lietadlá AMX, známe v Taliansku ako A-11 Ghibli, by mali slúžiť v talianskom letectve spolu so strojmi Tornado, až kým ich nenahradia stíhačky F-35.
V Brazílii dostali tieto stroje označenie A-1 a mali by byť vo výzbroji brazílskych vzdušných síl až do roku 2032.[3]
Vznik a vývoj
upraviť
Koncom 70. rokov hľadalo talianske letectvo náhradu za lietadlá G.91 a F-104 Starfighter. Štátna spoločnosť Aeritalia vypracovala už v roku 1973 štúdie nového lietadla, ktoré by nahradilo G.91 (verzie R a Y). Výsledkom jednej zo štúdií bol návrh lietadla G.291, ktoré bolo v podstate modifikáciou G.91, vyznačujúcou sa väčšími krídlami a schopnosťou uniesť viac výzbroje.
Spoločnosť Aermacchi prejavila taktiež záujem o vývoj ľahkého bojového lietadla, pričom mala v tej dobe veľmi dobrú pozíciu na medzinárodnom trhu, keďže vyviezla do trinástich krajín sveta už viac ako 760 prúdových cvičných lietadiel MB-326. V roku 1978 bol spustený program vývoja nového lietadla pod názvom AMX, na ktorom začali pracovať obe talianske spoločnosti. Prvé dve písmená v názve AMX reprezentujú obe letecké firmy, participujúce na programe (Aeritalia and aerMacchi), a písmeno X poukazuje na experimentálny charakter programu. V roku 1981 sa k spoločnostiam Aeritalia a Aermacchi pridala i brazílska firma Embraer a vzniká tak spoločný podnik AMX International. Na základe podpísanej zmluvy bolo prerozdelenie nákladov a výroby nasledovné: 46,7% podiel pre spoločnosť Aeritalia, 23,6% pre firmu Aermacchi a 29,7% podiel pre brazílsky Embraer. Lietadlo bolo rozdelené do sekcií, pričom zodpovednosť za projekt a výrobu jednotlivých častí bola priradená nasledovne:
- Aeritalia: centrálna časť trupu, smerové kormidlo a kýl, komponenty z uhlíkových vlákien pre krídla a chvost,
- Embraer: krídelká a výškové kormidlo, vstupy vzduchu, pylóny, podvozok, palivové nádrže a inštalácia brazílskej verzie kanónu,
- Aermacchi: predná a zadná časť trupu.
Prototyp AMX A-1, riadený testovacím pilotom Manliom Quarantellim, sa vzniesol prvýkrát k oblohe 15. mája 1984. Tento prototyp absolvoval iba päť letov, keďže 1. júna 1984 došlo k zlyhaniu motora a lietadlo náhle stratilo výšku. Manlio Quarantelli, ktorý sedel v kokpite stroja aj tentoraz, sa snažil nasmerovať lietadlo do oblasti, kde by neohrozil životy ľudí. Pokúsil sa núdzovo pristáť na poli a následne po tvrdom dosadnutí katapultovať. Pri tom však utrpel rozsiahle zranenia, na následky ktorých 19. augusta zomiera.[4] Testovací program bol obnovený 19. novembra 1984, keď vzlietol Egidio Nappi s druhým prototypom. Celkovo bolo pre potreby testovania vyrobených šesť jednomiestnych prototypov. Prvé sériovo vyrobené lietadlá boli zaradené do služby v talianskom letectve v roku 1989 a v Brazílskych vzdušných silách o rok neskôr.
Konštrukcia
upraviť
.jpg)
AMX je hornoplošník, ktorého krídla majú rozpätie 8,87 m a šípovitosť 27,5o. Prívody vzduchu do motora sú umiestnené v hornej polovici trupu, hneď za kokpitom. Lietadlo je poháňané jedným prúdovým motorom Rolls-Royce Spey Mk 807 s ťahom 49,1 kN. Motory Spey boli vyrábané vo viacerých verziách a niektoré z nich zabezpečujú pohon napr. stíhacích lietadiel F-4K Phantom (RB.168-15R) alebo JH-7 (WS-9, produkovaný v Číne na základe licencie). AMX dokáže vo výške 10 975 m vyvinúť rýchlosť do 1 053 km/h. Bojový rádius lietadla, vyzbrojeného štyrmi bombami Mk 82 alebo dvomi Mk 83, je 890 km. S dvomi prídavnými palivovými nádržami má AMX maximálny dolet 3 150 km. Ten môže byť ešte predĺžený vďaka nadstavcu pre tankovanie za letu, nachádzajúcemu sa na pravej časti trupu, hneď pod kabínou pilota.
Z kokpitu, ktorý je uzavretý jednodielnym prekrytom, má pilot výborný výhľad. Pretlaková kabína s klimatizáciou je vybavená vystreľovacím sedadlom Mark 10L od firmy Martin-Baker. Prístrojový panel je kompatibilný s okuliarmi nočného videnia. Komunikačný systém pracuje vo VHF a UHF pásme.
Jednou z hlavných charakteristík AMX je, že všetky elektrické, hydraulické a avionické systémy sú zdvojené pre prípad, že by niektorý z nich zlyhal.
Talianske A-11 Ghibli sú vybavené pulzným dopplerovským rádiolokátorom EL/M-2001B, ktorý vyvinula izraelská spoločnosť ELTA. Zmodernizované brazílske A-1M majú rádiolokátor SCP/01, ktorý má v režime vzduch-zem dosah 80 km. V obmedzenej miere dokáže pracovať aj režime vzduch-vzduch, pričom je schopný sledovať vzdušné ciele na vzdialenosť 18 km.
Základnú výzbroj talianskych strojov predstavuje jeden 6-hlavňový rotačný guľomet M61A1 Vulcan kalibru 20 mm, zatiaľ čo brazílske AMX sú vybavené dvomi kanónmi DEFA kalibru 30 mm. Protilietadlovú výzbroj zastupujú infračervené rakety krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder alebo MAA-1 Piranha, ktoré sú nesené na koncoch krídel. Primárnou úlohou lietadiel je ničenie pozemných cieľov a blízka podpora pozemných jednotiek, preto má AMX integrovanú širokú škálu riadených striel a bômb. Lietadlo môže niesť 3 protilodné rakety AS.34 Kormoran, ktoré majú integrované aj stíhačky Tornado IDS. Ďalšou protilodnou strelou z arzenálu AMX je francúzska AM39 Exocet, ktorá počas vojny o Falklandy potopila torpédoborec HMS Sheffield. Koncom roka 2012 prebiehala integrácia protiradarovej strely MAR-1 do brazílskych AMX a v nasledujúcom roku mala začať sériová výroba pre brazílske letectvo.[5] Okrem rakiet môže byť lietadlo vyzbrojené klasickými voľne padajúcimi bombami (napr. Mk 82 a Mk 83), laserom navádzanými bombami Paveway II alebo satelitom navádzanými bombami brazílskej proveniencie SMKB-82/SMKB-83.
Pre svoju vlastnú ochranu sú lietadlá vybavené výmetnicami klamných cieľov.
Modernizácia AMX Brazílskych vzdušných síl
upraviťV auguste 2004 podpísalo brazílske letectvo zmluvu s firmou Embraer na modernizáciu 53 lietadiel, označených ako A-1A (jednomiestne) a A-1B (dvojmiestne). V rámci tejto modernizácie získali AMX tri nové viacúčelové farebné displeje, head-up displej (HUD), prilbu s integrovaným displejom, nový radar, radarový výstražný prijímač, infračervený senzor (FLIR), laserový značkovač pozemných cieľov, dátovú linku, nový komunikačný a navigačný systém.
Modernizácia AMX Talianskych vzdušných síl
upraviťVo februári 2005 podpísalo talianske letectvo so spoločnosťou Alenia Aeronautica zmluvu na modernizáciu 55 lietadiel. Prvý modernizovaný AMX bol dodaný Talianskym vzdušným silám v marci 2007. Takto vylepšené stroje boli vybavené novou avionikou vrátane inerciálneho a GPS navigačného systému, novými komunikačnými systémami, identifikačným systémom "priateľ alebo nepriateľ" (IFF), novými displejmi a bombami s GPS navádzaním série JDAM.[6]
Operačné nasadenie
upraviť.jpg)
Dňa 24. marca 1999 vyčlenili Talianske vzdušné sily 42 lietadiel AMX pre operácie NATO na Balkáne. Počas prvého náletu vzlietli dve z týchto talianskych útočných lietadiel a zničili niekoľko útvarov srbskej protivzdušnej obrany. Pri nálete použili 227 kg bomby Mk 82, vybavené izraelským systémom Opher, ktorý premenil túto „hlúpu“ muníciu na riadené bomby s infračerveným navádzaním. Celkovo zhodili stroje AMX počas tejto kampane 463 klasických voľne padajúcich bômb Mk 82 a 39 bômb navádzaných systémom Opher. Popri tom vykonali štyri prieskumné misie.[7]
Počas intervencie v Líbyi boli lietadlá AMX spolu s so strojmi Tornado IDS a AV-8B nasadené nielen na prieskumné operácie, ale aj na útoky proti pozemným cieľom. AMX počas 150 misií strávili vo vzduchu celkovo 550 hodín a zhodili 128 bômb.[8] Prieskumné operácie sa pre AMX začali 10. augusta 2011 a spolu s Tornadami vyhotovili celkovo 340000 snímkov vo vysokom rozlíšení.[9]
Používatelia
upraviť
- Talianske vzdušné sily: k decembru 2015 disponovali 52 lietadlami AMX.
- Brazílske vzdušné sily: k decembru 2015 mali 55 strojov AMX.[10]
Špecifikácie
upraviťTechnické údaje
upraviť
- Posádka: 1
- Dĺžka: 13,23 m
- Rozpätie: 8,87 m
- Výška: 4,55 m
- Nosná plocha: 21 m²[11]
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 6 730 kg
- Vzletová hmotnosť: 10 750 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 13 000 kg
- Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Rolls-Royce Spey Mk 807 s ťahom 49,1 kN
Výkony
upraviť- Maximálna rýchlosť: 1 053 km/h vo výške 10 975 m
- Dolet:
- Bojový: 890 km s výzbrojou s hmotnosťou 907 kg, 520 km s výzbrojou s hmotnosťou 2 720 kg
- Preletový: 3 150 km s dvomi prídavnými palivovými nádržami s objemom 1000 l
- Dostup: 13 000 m
- Stúpavosť: 52 m/s
- Plošné zaťaženie: 512 kg/m²
- Pomer ťah/hmotnosť: 0.47
Výzbroj
upraviť- 1 kanón M61A1 Vulcan kalibru 20 mm (talianske lietadlá)
- 2 kanóny DEFA kalibru 30 mm (brazílske lietadlá)
- 7 externých závesov (4 pod krídlami, 1 pod trupom, 2 na koncoch krídel) – s nosnosťou do 3 800 kg[12]
- Strely vzduch-vzduch:
- Strely vzduch-zem:
- 5x MAR-1
- 3x AS.34 Kormoran
- 3x AM39 Exocet
- Bomby:
- Mk 82/Mk 83/Mk 84
- Paveway II
- SMKB-82/SMKB-83
- M117
- Iné:
- ELT/555[13]
Referencie
upraviť- ↑ AMX International AMX Light Strike / Advanced Trainer Aircraft (1989)
- ↑ Alenia/Aermacchi/Embraer AMX - Archived 02/2008
- ↑ The AMX International AMX takes flight
- ↑ IL SACRIFICIO DI MANLIO QUARANTELLI [online]. [Cit. 2016-09-18]. Dostupné online. Archivované 2021-04-19 z originálu.
- ↑ Brazilian air force official details missile developments
- ↑ AMX Fighter Bomber, Italy
- ↑ [ https://theaviationist.com/special-reports/ghiblis-over-the-boot-the-story-of-the-amx-in-the-aeronautica-militare-italiana/ Ghiblis over the boot: the story of the AMX in the Aeronautica Militare Italiana]
- ↑ MUELLER, Karl P.. Precision and Purpose: Airpower in the Libyan Civil War. [s.l.] : Rand Corporation, 2015. ISBN 978-0-8330-8793-5. S. 230. (Anglický)
- ↑ VINCENZO CAMPORINI, TOMMASO DE ZAN, ALESSANDRO MARRONE, MICHELE NONES, ALESSANDRO R UNGARO. The Role of Italian Fighter Aircraft in Crisis Management Operations. [s.l.] : Istituto Affari Internazionali (IAI), 2014. ISBN 0-8330-4096-0, 978-0-8330-4096-1. S. 58. (Anglický)
- ↑ World Air Forces 2016
- ↑ AMX International AMX [online]. [Cit. 2016-09-18]. Dostupné online. Archivované 2017-02-06 z originálu.
- ↑ Aeritalia-Embraer-Aermacchi AMX [online]. [Cit. 2016-09-18]. Dostupné online. Archivované 2017-08-21 z originálu.
- ↑ AMX
