Andrej Hryc
Andrej Hryc, známy aj pod menom Andy Hryc (* 30. november 1949, Bratislava – † 31. január 2021, Bratislava)[1][2] bol slovenský herec, diplomat a podnikateľ.[3] Bol členom VPN a zakladajúcim členom HZDS.[4]
| Andrej Hryc | |
|---|---|
 | |
| Narodenie | 30. november 1949 Bratislava, Česko-Slovensko |
| Úmrtie | 31. január 2021 (71 rokov) Bratislava, Slovensko |
| Alma mater | VŠMU v Bratislave |
| Povolanie | slovenský herec, konzul, podnikateľ |
| Roky pôsobenia | 1971 – 2021 |
| Manželka | Veronika Hrycová |
| Deti | Wanda Hrycová (* 1977) Hugo Hryc (* 1986 – † 2008) |
Životopis upraviť
V roku 1971 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave.[3] Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach (1971 – 1978). V rokoch 1978 – 1981 bol v slobodnom povolaní a od roku 1981 členom súboru bratislavskej Novej scény.
Po Nežnej revolúcii najprv vstúpil do politiky a potom založil nezávislé Rádio Twist, ktorého riaditeľom bol do konca roku 2004 (licenciu získalo v roku 1991, začalo vysielať vo februári 1993 a vysielalo do apríla 2006). Od roku 2005 bol podpredsedom predstavenstva a. s. Rádio Twist. V roku 2002 krátky čas pôsobil ako riaditeľ Novej scény.
Účinkoval v množstve filmov, televíznych a rozhlasových inscenácií. V českom televíznom seriáli Černí baróni (2004) v réžii Juraja Herza hral hlavnú úlohu legendárneho majora Terazkyho.
Politika upraviť
Andrej Hryc bol tiež signatárom Anticharty.[3][5]
Po revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu, ktorému prepožičal svoju populárnu tvár. Svoju účasť pri zrode HZDS Vladimíra Mečiara v roku 1991 neskôr označil za grandiózny omyl[6] a po odchode z politiky založil Rádio Twist,[7] ktoré začalo vysielať vo februári 1993 a ktoré prispelo ku koncu mečiarizmu.[8][9]
V rokoch 1999 – 2002 pôsobil ako poradca ministra kultúry.[7]
Od Petra Pčolinského v novembri 2018 prevzal stranu Náš kraj, aby ohlásil kandidatúru do Európskeho parlamentu.[10] K 31. decembru 2018 evidovala strana jediného člena – Hryca.[11] V májových eurovoľbách 2019 získal 8 460 hlasov (0,85 %).[12]
Diplomacia upraviť
Pôsobil ako honorárny konzul Seychelskej republiky v Slovenskej republike. Honorárny konzul je podľa Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch osobou, ktorá je vyňatá z jurisdikcie súdnych a správnych orgánov prijímacieho štátu.[13]
Filmografia upraviť
- 1975: Sebechlebskí hudci (Selim)
- 1976: Keby som mal dievča (Oliver)
- 1977: Advokátka (Belko)
- 1978: Pustý dvor (Gabo)
- 1980: Děti zítřků (Edoš)
- 1980: Hodiny
- 1983: Tisícročná včela (murár)
- 1984: Sladké starosti (vrchný Fero Balucha)
- 1985: Zabudnite na Mozarta (Deml)
- 1986: Cena odvahy (frézár Vanák)
- 1986: Galoše šťastia (major, zbrojnoš)
- 1986: Utekajme, už ide! (Hadži Rawall)
- 1987: Pehavý Max a strašidlá (kováč)
- 1988: Kamarád do deště (Bureš)
- 1988: Štek (Kamil Laborec)
- 1989: Dynamit (hostinský)
- 1989: Sedím na konári a je mi dobre (prokurátor)
- 1990: Svědek umírajícího času
- 1990: V rannej hmle (kpt. Hajčík)
- 1992: Kamarád do deště II – Příběh z Brooklynu (Bureš)
- 1994: Císařovy nové šaty (major)
- 1994: Na krásnom modrom Dunaji (vrchný)
- 1994: Vášnivý bozk (Mário)
- 1996: Pasáž (vedúci)
- 1998: Rivers of Babylon (Rácz)
- 2002: Útek do Budína (Dubec)
- 2005: S.O.S.
- 2010: Habermannův mlýn (Hartl)
- 2012: Druhý dych (Šakal)
- 2021: Slovania
Referencie upraviť
- ↑ TASR. Po ťažkej chorobe zomrel obľúbený herec Andy Hryc. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-01-31. Dostupné online [cit. 2024-03-19].
- ↑ VLČKOVÁ, Tereza; SPÁČILOVÁ, Mirka. Zemřel slovenský herec Andrej Hryc, trpěl akutní leukémií. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2021-01-31. Dostupné online [cit. 2024-03-19].
- ↑ a b c Andrej Hryc [online]. Bratislava: Slovenské národné divadlo. Dostupné online. Archivované 2017-09-08 z originálu.
- ↑ ŠPORER, Peter. Andrej Hryc: Politika cukru a biča mi nevyhovuje, uprednostňujem nezávislosť. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 1999-07-14. Dostupné online. ISSN 1336-2674. Archivované 2017-09-08 z originálu.
- ↑ K provolání čs. výborů uměleckých svazů : Vyjadřují podporu politice strany. Rudé právo (Praha: Ústřední výbor KSČ), 4. február 1977, roč. 57, čís. 29, s. 2. Dostupné online [cit. 2017-07-21].
- ↑ Hryc o vstupe do politiky s Mečiarom: Bol to grandiózny omyl! [online]. www.joj.sk, 2014/11/13, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ a b TASR. Legendárny herec, ktorý sa venoval aj politike: Čo považoval za svoj grandiózny omyl? [online]. novinky.zoznam.sk, 2021-01-31, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ ÖRDÖGH, Pavel. Mediálne podnikanie Andyho Hryca: Od Rádia Twist po Info Rádio. Právne noviny (Bratislava: Legal & Economic Press), 2014-01-09. Dostupné online [cit. 2024-03-13]. ISSN 2454-0048.
- ↑ FERENCEI, Lucia. OK kampaň ´98 na Slovensku : Disertační práce [online]. Olomouc: Univerzita Palackého : Filozofická fakulta : Katedra politologie a evropských studií, 2019, [cit. 2024-03-16]. Dostupné online.
- ↑ mm. Získali stovky až tisíce hlasov. Pozrite sa, ako dopadli známe tváre v eurovoľbách. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2019-05-27. Dostupné online [cit. 2021-05-24]. Archivované 2021-05-24 z originálu.
- ↑ SLIZ, Martin. Známy herec Andrej Hryc prevzal starú stranu po Borisovi Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-10-02. Dostupné online [cit. 2024-03-19].
- ↑ Voľby do Európskeho parlamentu 2019 : Definitívne výsledky hlasovania [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2019, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
- ↑ KERN, Miroslav. Honorárni konzuli nie sú diplomati, polícia sa však k nim tak správa. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-09-08. Dostupné online [cit. 2024-03-19]. ISSN 1335-4418.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Andrej Hryc
Externé odkazy upraviť
- Andrej Hryc na webe Slovenského národného divadla (archív, 2017)
- Andrej Hryc v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Andrej Hryc v Internet Movie Database (po anglicky)