Wikipédia

Anouk Aimée

francúzska herečka

Anouk Aimée, rodným menom Nicole Françoise Florence Dreyfus[1] (* 27. apríl 1932, Paríž, Francúzsko – † 18. jún 2024, tamže) bola francúzska herečka, držiteľka niekoľkých filmových cien, známa najmä rolami vo filmoch Sladký život a Muž a žena.[2]

Anouk Aimée
Celé menoNicole Françoise Florence Dreyfus
Narodenie 27. apríl 1932
Paríž, Francúzsko
Úmrtie18. jún 2024 (92 rokov)
Paríž, Francúzsko
Povolanieherečka
Roky pôsobenia1947 – 2024
ManželEduard Zimmermann
(1949 – r. 1950)
Nico Papatakis
(1951 – r. 1955)
Pierre Barouh (1966 – r. 1969)
Albert Finney (1970 – r. 1978)
DetiManuela Papatakis (* 1951)
RodičiaHenri Murray,
Geneviève Sorya

Životopis

upraviť

Narodila sa v Paríži, jej rodičmi boli herci Henri Murray (rodený Dreyfus)[3] a Geneviève Sorya (rodená Durandová). Jej otec bol Žid a matka katolíčka, ona sama bola vychovávaná v katolíckej viere, avšak ako dospelá konvertovala k judaizmu.[3][4]

 
Anouk Aimée v roku 1963

Študovala na École de la rue Milton v Paríži a na niekoľkých ďalších školách, v marseillskej opere študovala tanec a v Londýne sa venovala divadlu. V roku 1946 ako štrnásťročná debutovala vo filme. O tri roky neskôr prijala svoje umelecké meno, ktoré pre ňu navrhol Jacques Prévert pri písaní scenára k filmu Les Amants de Vérone(1949). Slovo „Aimée“ znamená vo francúzštine „milovaná“.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa najskôr objavila v niekoľkých menej známych filmoch, potom natočila spoločne s Gérardom Philipom film Pot-Bouille (1957), adaptáciu rovnomenného románu Émila Zolu, a film Montparnasse 19 (1958) o tragickom živote talianskeho maliara Amedea Modiglianiho.

V šesťdesiatych rokoch sa objavila v rade významných filmov známych režisérov (vrátane mnohých talianskych titulov), napríklad v slávnom Felliniho filme Sladký život (1960), vo filme Lola (1961) od Jacquesa Demyho, ďalšom Felliniho filme 8 1/2 (1963) alebo v Justine (1969) režiséra George Cukora. Vôbec najväčším úspechom však bola hlavná úloha v medzinárodne úspešnom filme Muž a žena (1966), do ktorej ju odporučil Jean-Louis Trintingnant a za ktorú získala Zlatý glóbus a cenu Britskej akadémie filmového a televízneho umenia.

Po roku 1969 mala niekoľkoročnú hereckú prestávku a na konci sedemdesiatych rokov aj v nasledujúcej dekáde sa na plátne objavovala sporadickejšie. V tomto období hrala napríklad vo filmovej mozaike Viva la vie! (1984) režiséra Claude Leloucha alebo v jeho snímke Muž a žena po 20 rokoch (1986), pokračovaní filmu Muž a žena. V deväťdesiatych rokoch začala hrať aj v televíznych snímkach.

V roku 2002 dostala Čestného Césara, o rok neskôr čestného Zlatého medveďa na Berlínskom filmovom festivale a v roku 2010 jej bola udelená čestná ruská národná filmová cena Zlatý orol.

Bola celkom štyrikrát vydatá. Jej prvým manželom bol Eduard Zimmermann (február 1949 – október 1950), druhým filmový režisér Nico Papatakis (august 1951 – október 1955), tretím herec a filmový producent Pierre Barouh (apríl 1966 – marec 1969) a posledným britský herec Albert Finney (august 1970 – jún 1978). Z manželstva s Papatakisom sa narodila dcéra Manuela (* 1951).

Filmografia (výber)

upraviť

Ocenenia

upraviť

Referencie

upraviť
  1. ↑ Anouk Aimée [online]. L'encinémathèque, [cit. 2014-08-09]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu. (francúzsky)
  2. ↑ TASR. Zomrela francúzska herečka Anouk Aimée. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-06-18. Dostupné online [cit. 2024-06-18].
  3. ↑ a b Flitterman-Lewis, Sandy. "Anouk Aimée", Jewish Women: A Comprehensive Historical Encyclopedia
  4. ↑ Arnold, Eve. Film Journal, Bloomsbury Publishing (2002) pp. 193-194

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anouk Aimée

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Anouk Aimée na českej Wikipédii a Anouk Aimée na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Anouk_Aimée&oldid=7869957“