António Egas Moniz, celým menom António Caetano de Abreu Freire Egas Moniz (* 29. november 1874, Avanca, Portugalsko – † 13. december 1955, Lisabon) bol portugalský neurológ a neurochirurg, priekopník cerebrálnej angiografie. Ako prvý lekár na svete vykonal lobotómiu, a je tak považovaný za jedného zo zakladateľov psychochirurgie.[1] V roku 1949 získal ako prvý Portugalčan Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo (spolu so švajčiarskym fyziológom W. R. Hessom).

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
António Egas Moniz
portugalský neurológ a neurochirurg
António Egas Moniz
Rod. menoAntónio Caetano de Abreu Freire Egas Moniz
Narodenie29. november 1874
Avanca, Portugalsko
Úmrtie13. december 1955 (81 rokov)
Lisabon, Portugalsko
Alma materUniversidade de Coimbra
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons António Egas Moniz

Životopis

upraviť

Roku 1902 sa stal profesorom na Katedre neurológie, ale o rok neskôr vstúpil do politického života. Bol vymenovaný portugalským veľvyslancom v Madride a neskôr tiež ministrom zahraničných vecí. Roku 1920 sa vrátil späť k medicíne.[2]

Roku 1927 vyvinul mozgovú angiografiu, ktorá umožňovala vizualizáciu ciev v mozgu, za čo bol dvakrát nominovaný na Nobelovu cenu,[3] ktorú nakoniec získal roku 1949 za objav lobotómie.[2]

Prvú lobotomickú operáciu - ktorú označili ako prefrontálna leukotómia - vykonal spolu s neurochirurgom Pedrom Almeida Limom (* 1903 – † 1985) v novembri 1935. Pri operácii boli pacientom vyvŕtané do lebky dva otvory s priemerom 1,5 až 2 cm, ktorými sa zaviedli injekcie s liehom do prefrontálnej kôry. Dlhými nožmi potom operatér pohyboval hore a dole, čím bola zničená veľká časť nervových dráh v bielej aj sivej hmote mozgovej.

V roku 1948 sa uskutočnilo už asi 20 tisíc obdobných zákrokov, najmä pacientom trpiacim schizofréniou alebo depresiou.[4] Súčasne však vychádzali čoraz viac najavo problematické stránky lobotómie. Na prvom mieste to bola vysoká úmrtnosť, ďalej išlo o vznik rozsiahlych hematómov v čelných lalokoch, u niektorých pacientov sa rozvinula epilepsia. Pokiaľ ide o psychické dôsledky, pacienti síce mali nižšie napätie alebo nepokoj, zároveň ale apatiu, pasivitu, neschopnosť sústrediť sa a emocionálnu plochosť.[2] Spolu s rozvojom psychofarmák v 50. rokoch tak využívanie lobotómie rýchlo klesalo.

V roku 1939 Moniza postrelil pacient, následkom čoho zostal pripútaný na vozík.[5][6][7] Zomrel o 16 rokov neskôr vo veku 81 rokov.

Referencie

upraviť
  1. BERRIOS, German E.. The origins of psychosurgery: Shaw, Burckhardt and Moniz [online]. History of Psychiatry. Dostupné online. (0957-154X)
  2. a b c MOLÁKOVÁ, Alice. Historický průřez výběrovými psychiatrickými metódami [online]. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. S. 29. Dostupné online.
  3. World of Scientific Discovery on Antonio Egas Moniz [online]. bookrags.com, 2010-7-11. Dostupné online.
  4. ANSSON, Bengt. Controversial Psychosurgery Resulted in a Nobel Prize [online]. Nobelprize.org, 1998-10-29. Dostupné online. (anglicky)
  5. "He was forced to retire from his professorship when he turned 70 in 1943, but he stayed fairly active in the field until 1949 when a paranoid patient (who did not have a leucotomy) shot him four times." FINGER, Stanley. Origins of Neuroscience: A History of Explorations Into Brain Function. [s.l.] : Oxford University Press, 1994. Dostupné online. S. 292.
  6. "Aged 65, he was shot by a patient suffering from schizophrenia; partially recovered, he died on 18th December 1955." TYRER, Peter; SILK, Kenneth R.. Cambridge Textbook of Effective Treatments in Psychiatry. [s.l.] : Cambridge University Press, 2008. Dostupné online. S. 35.
  7. Jansson, Bengt (29 October 1998) "Controversial Psychosurgery Resulted in a Nobel Prize". Retrieved 05-02-2012

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku António Egas Moniz na českej Wikipédii.