Antiochijská škola

Antiochijská škola alebo antiošská škola je označenie pre skupinu cirkevných Otcov, raných kresťanských teológov a exegétov zo sýrskej oblasti z 5. – 6. storočie, ktorých strediskom bolo mesto Antiochia. Hlavnými predstaviteľmi tejto teologickej a predovšetkým exegetickej školy boli napr. Diodoros z Tarzu, Ján Zlatoústy alebo Teodor z Mopsuestie.

Základné znaky školy

upraviť

Táto exegetická škola sa vyznačovala svojou opozíciou voči alexandrijskej škole. Zatiaľ čo alexandrijská škola kládla pri exegéze veľký dôraz na alegóriu a obrazný výklad Biblie, antiochijskí otcovia sa držali nasledujúcich postupov:

  • Proroctvá nie sú mienené čisto ako predpovede Kristovho príchodu a novozákonných právd, ale sú „obmedzené“ na svoju dobu; proroci sami poznali iba ten význam svojich proroctiev, aký mali pre ich dobu. Napriek tomu môžu starozákonne proroctvá odkazovať na Nový zákon ako typy, ktorých pravda sa v plnej miere nachádza v Kristovi.
  • Pri výklade textu kládli dôraz skôr než na odhaľovanie abstraktných právd na príklady. Písmo je veľkou „zbierkou príkladov“, ktoré sú nám ukázané, aby sme sa podľa nich mohli riadiť. Sú teda okrem iného veľkou morálnou príručkou, a to ako Starý tak Nový zákon.

Príklad exegézy antiochijskej a alexandrijskej školy

upraviť

Ako názorný príklad rozdielu poňatia exegézy môže poslúžiť výklad kázania proroka Jonáša. Zatiaľ čo pre Teodora z Mopsuestie (Antiochia) je to výzva k obráteniu Ninivčanov a je na nich, aby sa spamätali a zriekli svojho zlého konania, pre Cyrila Alexandrijského ide o ukážku sily a moci Božieho slova, ktoré obracia pohanov k Bohu. Zrejmý je celkom iný dôraz kladený pri výklade toho istého textu.

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Antiochijská škola na českej Wikipédii.