Aspremontovci
Aspremontovci (Aspremont) alebo staršie Apremontovci (Apremont) je rod pochádzajúci z územia dnešného Belgicka, pričom okolo roku 1200 časť rodu prešla do Lotrinska a ako grófi tam vlastnili panstvo.
| Aspremontovci | |
 erb rodu Aspremontovcov | |
| Krajina | Rímsko-nemecká ríša (Lotrinsko), České kráľovstvo, Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Tituly | člen Dvorskej vojnovej rady, vojenský veliteľ, poľný podmaršál
|
| Zakladateľ | Gobert d'Aspremont |
| Mýtický zakladateľ | Sigfridus Ier d'Aspremont |
| Rok založenia dynastie | 12. storočie |
| Posledná hlava dynastie | {{{Posledná hlava dynastie}}} |
| Rok zániku dynastie | {{{Rok zániku dynastie}}} |
| Súčasná hlava dynastie | gróf Arnaud |
| Štátna príslušnosť | belgická, francúzska, uhorská |
| Ďalšie vetvy dynastie | d’Aspremont-Lynden, Reckheim |
Kniežacia línia de Amblisse (dol. 1323) vymrela začiatkom 15. storočia.[1] Prvá zmienka o rode siaha do 12. storočia. Spomína sa tam istý Gobert d'Aspremont ako svetský svedok v listine z roku 1131. Do Uhorska sa rod dostal v 60. rokoch 17. storočia vo vojenskej službe a neskôr manželským zväzkom cisárskeho generála Ferdinanda Goberta a Julianou Barborou Rákociovou.[1]
Dejiny rodu upraviť
Vznik rodu sa datuje do 12. storočia kde sa darovacej listine cisteriánského opáta Christophe Buntken z roku 1131 sa spomína Gobert d'Aspremont ako svetský svedok. Gobert V. d'Aspremont bol menovaný kráľom Ľudovítom IX. (známym aj ako Svätý Ľudovít) do barónského stavu a jeho potomkovia neskôr niesli titul grófov z Aspremontu a Amblise et Dun. Hrad Apremont bol v 12. storočí prestavaný pánom Aspremont-Briey na izolovanej hore neďaleko mesta Commercy, bol hlavným mestom barónie, ktoré patrilo do jurisdikcie biskupstva Metzu. Toto ovládané územie Aspremontovcami zahrňovalo asi 280 miest a dedín.
Dňa 24. marca 1354 bol postavený zámok v barónstve d'Aspremont cisárom Karol IV. ktorý mu udelil určité množstvo kráľovských práv. V roku 1357 mu zase udelil niekoľko zvrchovaných práv, vrátane práva na legitimizáciu bastardov, razenie mincí a vytváranie tabelácií.[2][3]
Rod sa v čase tridsaťročnej vojny dostal do Čiech, odkiaľ sa premiestila do Uhorska línia Aspremont–Linden, ktorá sa vyčlenila z rodu Aspremont – Reckheim.[1] Manželským zväzkom cisárskeho generála Ferdinanda Goberta (* okolo 1645 – † 1708) s Julianou Barborou Rákociovou (* 1669 – † 1717), sestrou Františka II. Rákociho získali časť skonfiškovaných rákociovských majetkov, panstvo Makovica a Veľký Šariš. V roku 1687 sa stal plukovníkom bratislavského pluku. Za zásluhy a vernosť mu Leopold I. udelil 29.11.1694 indigenát. O rok neskôr sa stal kráľovským radcom a komorníkom a v roku 1696 zemplínskym županom. Syn Karol Gobert (manž. kň. Terézia Eszterházy) mal troch synov, v Uhorsku zostal iba Ján Nepomuk Gobert, ktorý získal v roku 1765 indigenát a panstvo Lednické Rovne. [1] Roku 1769 odkúpil gróf Ján Nepomuk Gobert I. (* 1732 – † 1805) erdödiovský park (dnešná Medická záhrada) v Bratislave a dal v ňom postaviť pavilónový palác v barokovom štýle (dnes sídlo dekanátu Lekárskej fakulty UK). Bol kráľovským radcom a od roku 1807 komandérom rádu Maltézskych rytierov. Ján udržal aj veľké rodové majetky v Trenčianskej, Gemerskej, Boršodskej a Turnianskej stolici. V Boršode a Gemeri mu patrilo po 15 obcí a Turnianskej stolici až 25. [1] Posledným mužským členom rodu bol Ján Nepomuk Gobert II. (* 1757 – † 1819). [4][5] Jánom Nepomukom Gobertom uhorská línia rodu vymrela po meči.
Známi príslušníci rodu upraviť
- Gobert Ier d’Apremont (cca*1027 – †1061), prvý spomínaný člen rodu
- Albert d'Apremont (*1030 – †1114), barón d'Aspremont
- Gobert II. d’Apremont (*1052 cca – †1095/1096), v roku 1084 sa zúčastnil sa v bitke pri Verdun, 10891090 založil Apremontské grófstvo
- Gobert III. d'Apremont (*1103 – †1141/1157), známy aj ako Gobert de Briey,
- Gobert IV. d'Apremont (*1127 – †1162/63), gróf
- Gobert V. d'Apremont (*1140 – †1190), barón, gróf d'Aspremont a Amblise et Dun
- Geoffroi I. d'Apremont (*1162 – †1222), gróf d'Aspremont a Amblise et Dun
- blahoslavený Gobert VI. d'Apremont (*1187/1191 – †1263), cisterciánský mních, jeho hrobka je v opátstve vo Villers la Ville (Belgicko)
- Gobert VII. d'Apremont (*1217 – †1279), gróf d'Aspremont a Amblise et Dun, zučastnil sa krížovej výpravy s kráľom Ľudovítom IX.
- Geoffroi III. d'Apremont (*1255 – †1302), gróf d'Aspremont a Amblise et Dun,
- Ján Nepomuk Gobert d’Aspremont-Lynden (*1732 – † 11805), postavil letný palác v dnešnej Medickej záhrade Bratislave, po Rákociovcoch zdedil kaštieľ v Lednickych Rovniach
- Ferdinand Charles Gobert d’Aspremont-Lynden (*1689 – † 1772), vojenský veliteľ, poľný podmaršál, člen Dvorskej vojnovej rady, rytier Rádu Zlatého rúna.
Erb rodu upraviť
Za najstaršiu podobu erbu sa považuje zlatý kríž v červenom doprava naklonenom štíte. Klenotom je červený šesťhranný vankúš so zlatým krížom v korune. Na cípoch je po zelenom pávom pere. Prikrývadlá sú zlato-červené po oboch stranách. Barónsky erb je takmer zhodný. V červenom štíte sa nachádza zlatý kríž, v jeho strede je modrý štít s pravou striebornou orlicou. Klenotom je šesťhranný červený vankúš so zlatým lemom, na cípoch je po zelenom pávom pere. Prikrývadlá sú strieborno-červené po oboch stranách. Grófskym ríšskym variantom je v modrom korunovanom štíte pravá strieborná orlica s červeným štítkom so zlatým krížom. Štítonosičmi sú lesní muži s kyjakmi a bedernými rúškami z lístia. Kráľovský hermelínovo-purpurový stan s ríšskymi čiernymi orlicami na purpure má dve prilby, pravým klenotom je privrátená strieborná vyrastajúca orlica, ľavým na korune sediaci privrátený čierny pes. Ferdinand Gobert odtlačil v roku 1686 pečať so štvrteným štítom so srdcovým štítkom. V prvom a štvrtom červenom poli sa nachádza zlatý kríž so stredovou linkou, v druhom a treťom zlatom červený lev. V srdcovom štítku je strieborná pravá orlica. Na štíte je listová korunka, štít je v hermelínovom stane, po bokoch má po tri ľavé a tri pravé orlice. Pečať Juliany Barbory, manželky Ferdinanda Goberta, je aliančná. Štít manžela je identický s jeho pečaťou, vľavo je štít s Rákoczyovským erbom. Medzi štítmi sa hore nachádza puti a nad ním je na korune zavesený hermelínový plášť. Erb má tri klenoty: v prvom v korune stojí ľavá strieborná orlica, druhým je sediaci čierny pes so strieborným obojkom (niektoré línie zlatý), tretím z koruny vyskakujúci červený lev. Prikrývadlá sú strieborno-modré po oboch stranách, zlato-červené a zlato-červené.[1]
Galéria upraviť
-
Aspremontovský palác v Bratislave -
Hrobka na pamiatku blahoslaveného Gobert VI d'Aspremont Lynden, Opátstvo vo Villers la Ville (Belgicko) pri vchode do kaplnky, vpravo od transeptu opátskeho kostola. -
Pohrebná nápis Pont-à-Mousson v kostole Saint-Martin: na pamiatku Esther d'Apremont
Referencie upraviť
- ↑ a b c d e f PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 17,18.
- ↑ Wikiwix's cache [online]. archive.wikiwix.com, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Aspremont-család. | A Pallas nagy lexikona | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Aspremontovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2020-01-18]. Dostupné online.
- ↑ Aspremont család. (Linden gróf). | Nagy Iván: Magyarország családai | Kézikönyvtár [online]. www.arcanum.hu, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
Literatúra upraviť
- Béla Kempelen: Magyar nemes családok
- Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/aspremontovci
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aspremontovci
Externé odkazy upraviť
- Aspremontovci
- Aspremontovci (po maďarsky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aspremontovci na francúzskej Wikipédii.