Lednické Rovne
Lednické Rovne (nem. Lednitz Rowne) patria k väčším priemyselným obciam na Slovensku v Trenčianskom kraji v okrese Púchov.
Lednické Rovne | |
obec | |
Kaštieľ Lednické Rovne
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Púchov |
Región | Stredné Považie |
Časti | Horenická Hôrka, Medné |
Vodný tok | Lednica |
Nadmorská výška | 270 m n. m. |
Súradnice | 49°04′08″S 18°17′16″V / 49,0689°S 18,2879°V |
Rozloha | 10,75 km² (1 075 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 3 869 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 359,91 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1471 |
Starosta | Marian Horečný[3] (nezávislý) |
PSČ | 020 61 |
ŠÚJ | 513326 |
EČV (do r. 2022) | PU |
Tel. predvoľba | +421-42 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Lednické Rovne, Námestie slobody 32, Lednické Rovne |
E-mailová adresa | info@lednickerovne.sk |
Telefón | +421424693501 |
Fax | +421424693519 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Lednické Rovne | |
Webová stránka: lednickerovne.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťLednické Rovne sa nachádzajú na pravom brehu rieky Váh v Ilavskej kotline. Najbližším pohorím sú Biele Karpaty a na druhej strane Váhu sa týčia Strážovské vrchy. Cez obec preteká Lednica, ktorá pramení v pohorí Biele Karpaty pod vrchom Kobylinec neďaleko obce Lednica. Je to pravostranný prítok rieky Váh. Obec susedí s obcami Dolná Breznica (na západe), na juhu s obcou Horovce, na severe s obcou Streženice a na východe s obcou Beluša.
Symboly obce
upraviťObecný erb bol schválený v roku 1994. Tvorí ho červený štít s dvoma zlatými vavrínovými ratolesťami a strieborným pohárom, nad ktorým sa nachádza zlatá listová koruna. Používanie erbu a iných obecných symbolov upravuje Štatút obce Lednické Rovne.
Zástava obce je tvorená štyrmi pozdĺžnymi pruhmi (žltý, biely, žltý a červený). Pomer strán zástavy je 2:3. Používanie zástavy upravuje tiež Štatút obce Lednické Rovne.
Dejiny
upraviťPrvá zmienka o obci pochádza z roku 1471. Údajov o najstaršej histórii obce je pomerne málo. Najstaršia história obce je úzko spojená s dejinami Lednického hradu, ktorý bol postavený pravdepodobne v polovici 13. storočia. Keď hrad v Lednici prestal plniť svoju funkciu, presťahovalo sa panstvo do kaštieľa na území dnešnej obce Lednické Rovne. Lednické Rovne sa skladali z dvoch obcí:
Rovne (na pravom brehu rieky Lednica),
Prečínska Lehota (na ľavom brehu Lednice).
Dnešné Lednické Rovne (v uhorskom období sa používal maďarský názov Lednicróna) sa dlho vyvíjali ako poľnohospodárska obec. Skutočný rozvoj obce sa začal po roku 1892, keď tu rakúsky podnikateľ Jozef Schreiber založil sklárne, ktoré fungujú dodnes. V roku 1910 natočil Eduard Schreiber svoj jediný hraný film Únos, čo je unikát na Slovensku. Jeho dej sa odohráva v prostredí miestneho parku. Hlavnú úlohu v ňom stvárnila jeho neter Fritzi (Frederika Schullerová). Ide o prvý hraný film, ktorý bol natočený na Slovensku.
Názov obce Lednické Rovne sa používa od roku 1925, keď sa na základe výnosu československej vlády č. 15 518/1925 zlúčili obce Rovne a Prečínska Lehota. Súčasťou obce sú aj miestne časti Horenická Hôrka a Medné.
Po roku 1945 nastal stavebný rozmach obce. Vybudovali sa nové sídliská (Súhradka, Staré dvory, Majerská), ale aj sieť obchodov a služieb. Modernizovali sa aj miestne sklárne, ktoré sa stali významným exportérom úžitkového skla nielen do Európy, ale aj do celého sveta. Okrem sklárskeho podniku RONA sa v Lednických Rovniach nachádza aj kórejský podnik Yura Corp. (predtým Sewon ECS), ktorý je dodávateľom automobilky KIA Motors v Žiline. Obec má veľmi nízku nezamestnanosť. Už niekoľko rokov sa vedú polemiky o tom, či by Lednické Rovne nemali získať štatút mesta. V Lednických Rovniach sídli aj jediná sklárska škola na Slovensku – Stredná odborná škola sklárska, ktorá vychováva kvalitných odborníkov pre sklárstvo na Slovensku i v mnohých ďalších krajinách Európy.
Lákadlom pre návštevníkov obce okrem veľmi cenného historického parku je aj obľúbené kúpalisko. V letných mesiacoch sú to najmä vystúpenia umelcov v rámci kultúrneho leta a v mesiaci august mierové slávnosti. Koncom júla sa tu koná tradičná svätoanenská púť ku Kaplnke svätej Anny. V posledných rokoch obec mení svoju tvár a modernizuje sa. Po stavbe nového moderného mosta cez rieku Lednica bolo komplexne zrekonštruované Námestie slobody. Bola vybudovaná nová kruhová križovatka, autobusové nástupište, chodníky, parkoviská a oddychová zóna.
Ulice
upraviťNámestie slobody – centrum obce, dopravná križovatka, sídlo obecného úradu, autobusová zastávka, centrum obchodu a služieb
Uhrovecká, Rovňanská, Jilemnického, Majerská, Schreiberova, Súhradka, Májová, Športová, Medová, Háj, Na Kopánke, Sokolská, Ulica svätej Anny, Sklárska, Staré dvory, Záhradná, U duba, Hlotka, Medňanská, Pod skalkou, Púchovská cesta, Horenická
Obyvateľstvo
upraviťPrevažná väčšina obyvateľov sa hlási k slovenskej národnosti. Z ostatných národností tu žijú najmä príslušníci českej národnosti. Až do roku 1945 žili v obci aj obyvatelia nemeckej národnosti, ktorí po skončení druhej svetovej vojny utiekli do Rakúska. Väčšina obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Okrem nich tu žije aj skupina obyvateľov bez náboženského vyznania a príslušníci iných cirkví, napr. evanjelici a. v. (potomkovia prisťahovalcov z obce Uhrovec, ktorí sem prišli po zrušení tamojšej sklárne). Obyvatelia sú zamestnaní najmä v sklárskom a elektrotechnickom priemysle.
Náboženské zloženie obyvateľstva
upraviťrímski katolíci – 3 295, evanjelici augsburského vyznania – 84, pravoslávni – 2, grécki katolíci – 3, Svedkovia Jehovovi - 11, metodisti - 3, kresťanské zbory - 1, bez vyznania – ostatní
Politika
upraviťSamosprávu obce Lednické Rovne tvoria:
starosta obce (volený v priamych voľbách na štyri roky)
obecné zastupiteľstvo (11 poslancov volených v priamych voľbách na štyri roky).
Ďalšie orgány obce: obecná rada, komisie, prednosta, hlavný kontrolór.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena E, z druhej polovice 16. storočia. Nachádza na miernej vyvýšenine nad riekou Lednica. Staviteľom prvotného objektu bol pravdepodobne Štefan Telekeši. Objekt bol opakovane rozširovaný a prestavovaný čím vznikla jeho súčasná podoba. V druhej polovici 18. storočia bol barokovo rozšírený, nadstavaný o prvé poschodie, bola doplnená aj kaplnka. V prvej polovici 19. storočia bol klasicisticky upravený. Historizujúcou úpravou fasády prešiel v roku 1860. Posledné úpravy realizoval na prelome 19. a 20. storočia nový majiteľ Jozef Schreiber. Po roku 1945 bo adaptovaný na školu. Posledná veľká obnova sa konala v rokoch 1981-1988. V areáli kaštieľa sa dnes nachádza Slovenské sklárske múzeum.[4] Hlavné priečelie kaštieľa so stredným rizalitom je otvorené do nádvoria obklopeného hospodárskymi budovami. Fasáda je členená kordónovou rímsou. Rizalit je členený trojosovým portikom s balkónom a ukončený trojuholníkovým štítom s terčíkom so slnečnými hodinami a oblúčkovým vlysom. Okná rizalitu majú polkruhové suprafenestry, okná krídiel majú profilované nadokenné rímsy na konzolách. Okolo kaštieľa sa nachádza rozsiahly anglický park.[5] Bol založený okolo roku 1800 grófom Aspremontom. Svojho času patril medzi najväčšie parky v Uhorsku s rozlohou 19,5 ha. V roku 1885 získal ocenenie v Budapešti.
-
Kaštieľ
-
Hospodárske budovy kaštieľa
-
Park kaštieľa
- Veža starého kostola sv. Michala Archanjela, fragment zaniknutého renesančného kostola z roku 1640. Nachádza sa v parku kaštieľa. Kostol nechala vybudovať Zuzana Lorántfi. Napriek tomu, že patrila k protestantskej šľachte, kostol bol pôvodne katolícky. Neskôr sa aj tento kostol stal evanjelickým, no v období protireformácie opäť pripadol rímskym katolíkom. Úpravami prešiel v roku 1751 a 1809.[6] Kostol bol na začiatku 20. storočia v zlom stave, preto sa cirkevná obec rozhodla postaviť terajší kostol a upustila od obnovy starého. Materiál zo starého kostola sa využil pri stavbe nového podobne ako časť zariadenia. Fasády veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami. V podveží sa nachádza portál kostola s ostením s uchami a klenákom.
- Chrámik bohyne Minervy. Nachádza sa v parku kaštieľa. Stavba bola po 1.svetovej vojne poškodená.
-
Veža starého kostola
-
Socha boha Neptúna
-
Náhrobok grófa Aspremonta
- Kaplnka sv. Anny, baroková stavba so segmentovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1751. Donátorom kaplnky bol Jozef Maťašovský, pán lednického panstva. Ide o pútnické miesto lokálneho významu. Obnovovaná bola v rokoch 1958 a 1992-1998. Po druhej svetovej vojne bola vybudovaná aj votívna jaskyňa. Fasády kaplnky sú členené eliptickými oknami so šambránami. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a ukončená zvonovitou helmicou.
- Mauzóleum Jozefa Schreibera, neorenesančná stavba na pôdoryse štvorca s kupolovou strechou, z roku 1890. Stavba je postavená podľa projektu A. Grófa. V roku 1902 tu pochovali baróna Schreibera. Obnovou prešla v roku 2003.[9] Je vybudovaná z bieleho mramoru z carrarského lomu z Talianska. Vstup je riešený ako portikus s dvoma pármi toskánskych stĺpov a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Na ostatných troch stranách sa nachádzajú krídla ukončené trojuholníkovými štítmi s tympanónmi. Korunná rímsa má balustrádovú atiku, kupola je ukončená laternou.
-
Mauzóleum Jozefa Schreibera
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, transeptom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1926-1927. Postaviť ho nechal správca farnosti Lednické Rovne ThDr. Jozef Kološ. V roku 1989 kostol čiastočne vyhorel. Obnovou prešiel v rokoch 1990-1995.[10] V tomto období vznikla vitráž nad oltárom Duch svätý v podobe holubice od dizajnéra Jaroslava Tarabu. Zo starého kostola boli premiestnené dva bočné oltáre bez sôch, ktoré darovala v polovici 18. storočia manželka Jozefa Maťašovského. Na hlavnom oltári sa nachádza obraz sv. Michala, taktiežo zo starého kostola. Obraz v roku 1818 daroval gróf Ján Gobert Aspremont Linden. V interiéri sa nachádza výmaľba od J. Bártu z roku 1952. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu, v hornej časti má skosené nárožia, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
- Kaštieľ v časti Medné, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z konca 18. storočia. Úpravami prešiel na prelome 19. a 20. storočia. Fasáde dominuje trojosový rizalit s polkruhovo ukončenými oknami ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú profilované šambrány.[11] Pri kaštieli je park s hodnotnými drevinami ako ginko.
-
Kostol sv. Michala Archanjela
-
Interiér kostola
-
Hlavný oltár
-
Kaštieľ v Mednom
Kultúra
upraviť- kino CRYSTAL (premieta s ozvučením DOLBY PRO LOGIC)
- koncerty v letnom amfiteátri – HUDOBNÉ LETO
Školstvo
upraviť- Materská škola, Súhradka 204
- Základná škola Eduarda Schreibera, Schreiberova 372
Hospodárstvo
upraviťPriemysel
upraviťObec Lednické Rovne patrí medzi priemyselné obce. Väčšina obyvateľov je zamestnaná v sklárskom a elektrotechnickom priemysle, ktorý sa nachádza priamo v obci. Malá časť obyvateľov dochádza aj do priemyselných podnikov v okolitých mestách (Ilava, Púchov, Dubnica nad Váhom...). Časť obyvateľov pracuje aj v obchode a službách.
Priemyselné podniky v obci:
- RONA a. s. – výroba úžitkového skla
- YURA CORP. (predtým SEWON) – dodávateľ Kia Motors Žilina
Infraštruktúra
upraviťCez obec prechádza cesta 507, ktorá spája Trenčín a Žilinu po pravom brehu rieky Váh. Z obce sa odbočuje západným smerom na obec Lednica (so zrúcaninami stredovekého hradu, 7 km) a obec Zubák (12 km). Toho času je zastavená premávka na železničnej trati Nemšová – Lednické Rovne.
Do obce sa dá dostať z Ilavy alebo výpadovkou z diaľnice pri Ilave (12 km) alebo od Púchova (7 km).
Približné vzdialenosti od najbližších miest
Ilava 12 km
Púchov 7 km
Nemšová 18 km
Pov. Bystrica 24 km
Dubnica nad Váhom 18 km
Trenčín 30 km
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Ján Gobert Aspremont Linden (* 1757 – † 1819),
- Ján Bárta (* 1883 – † 1959),
- Václav Braný (* 1899 – † 1985),
- Karol Hološko (* 1912 – † 1978), sklársky dizajnér, grafik, maliar a zakladateľ moderného sklárskeho dizajnu na Slovensku
- Karol Rosenbaum (* 1920 – † 2001), literárny vedec a literárny historik
Pôsobili tu
upraviť- Anton Rochel (* 1770 – † 1847), prírodovedec, botanik, lekár-chirurg a entomológ. Známy je predovšetkým ako významný botanik.
- Jozef Schreiber (* 1835 – † 1902), podnikateľ českého pôvodu, zakladateľ sklárne
- Eduard Schreiber (* 1876 – † 1962), priekopník kinematografie
- Jozef Kološ (* 1885 – † 1961), prenasledovaný rímskokatolícky kňaz, v čase jeho pôsobenia v obci postavili kostol sv. Michala
- Peter Jilemnický (* 1902 – † 1949), komunistický spisovateľ
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Lednické Rovne [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Medné (Lednické Rovne) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lednické Rovne