Otvoriť hlavné menu

Beckovský hrad (pôvodné názvy: Blundus, Bolondos) je rekonštruovaná zrúcanina hradu na strmom, 60 metrov vysokom brale nad obcou Beckov. Z diaľky je dobre viditeľná silueta (aj priamo z diaľnice). Hrad s areálom je Národná kultúrna pamiatka.

Beckovský hrad
zrúcanina
Beckovsky hrad ruiny.JPG
Celkový pohľad na hrad
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Nové Mesto nad Váhom
Obec Beckov
Pohorie Považský Inovec
Súradnice 48°47′27″S 17°53′53″V / 48,790833°S 17,898056°V / 48.790833; 17.898056
Vznik 12. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Beckov
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Ruiny hradu
 - dátum vyhlásenia 1970
ÚZPF[2]
 - číslo 1180
 - dátum zápisu 26. 9. 1963
Poloha hradu Beckov na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Beckov na Slovensku
Poloha hradu Beckov v Trenčianskom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu Beckov v Trenčianskom kraji
Wikimedia Commons: Beckov Castle
Webová stránka: Hrad Beckov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

HistóriaUpraviť

Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. Potvrdil to aj archeologický výskum, podľa ktorého najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z prelomu letopočtu.

Vápencové bralo nad brodom Váhu na pomedzí Trenčianskej a Nitrianskej župy malo značný strategický význam, a preto tu v 13. storočí postavili kamenný hrad. Skladal sa zo štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorej pripojili hradný dvojposchodový palác. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach.

Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.

Históriu hradu dokumentuje Múzeum Beckov.

ExteriérUpraviť

Ruiny horného a dolného hradu sú pozostatkom palácov, hospodárskych a obranných budov a opevnenia. Pozoruhodná je otvorená neukončená veľká delová bašta v dolnom nádvorí. Typologicky zvláštne je horné, pravidelne vymedzené nádvorie, prístupné kedysi podjazdom, obklopené zvyškami palácových konštrukcií a niekdajšou vstupnou fasádou kaplnky.

Súčasný stavUpraviť

V súčasnosti je areál hradu prístupný verejnosti. Po rekonštrukcii, ktorá zachránila niektoré budovy horného hradu, má hrad aký taký zachovalý ráz. Ešte nie je zrekonštruovaná zadná časť hradu - stiborovské paláce, kaplnka, spodný hrad so studňou, vstupná brána a druhá brána, obrovská delová bašta - v pôdoryse č. 15.

PrístupUpraviť

V obci Beckov priamo z námestia ide vpravo popri rodinných domoch cesta (pôvodný vstup do hradu; 5 min.). Hrad je sprístupnený verejnosti. Môžete si vybrať sprievodcu, alebo popis hradu s pôdorysom. Okrem toho sa poriadajú na hrade niektoré akcie.

Otváracie hodiny pre verejnosť: od začiatku mája do konca septembra každý deň okrem pondelka od 9.00 do 18.00 hodiny.

V roku 2010 bol NKP Hrad Beckov rekonštruovaný.

OkolieUpraviť

Popri krásnych výhľadoch z hradu si nenechajte ujsť aj pohľad na hrad zozadu - nutný výstup na mierny vrch, ktorý je vlastne pokračovaním hradného vrchu. Ak ste športovci, okolie ponúka bohaté športové vyžitie. V blízkosti Beckova je kúpalisko Zelená voda, veľa trás pre horské bicykle, možnosť lezenie na hradnej skale (obťažnosť II až IX.). Zaujme aj vápencové bralo - Skalka pri Beckove (prírodná pamiatka).

Židovský cintorínUpraviť

Popri prístupovej ceste na hrad sa nachádza židovský cintorín s vyše 100 náhrobnými kameňmi. Najstaršie náhrobné kamene pochádzajú z rokov 1739 – 1749.[3][4] Prví židia prišli na Beckov koncom 17. storočia z Uhorského Brodu.[5][6] V roku 1734 získali pozemok, na ktorom sa dnes nachádza cintorín, od grófa Jána Esterháziho. Hradná cesta rozdeľuje cintorín na dve časti: novšiu, ktorá sa nachádza priamo pri vstupe na hrad západne od prístupovej cesty[5] a staršiu, ktorá je na východ od cesty.[3] Väčšina náhrobných kameňov pochádza z polovice 19. storočia. Nápisy v hebrejčine prevažujú nad tými v nemčine. Cintorín je od roku 1991 vedený v zozname slovenských kultúrnych pamiatok.[5]

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  3. a b ING. ARCH. REHÁKOVÁ, Lívia; PHDR. GAZDÍKOVÁ, Eva; ING. ARCH. MÚDRY, Jozef, et al. ZÁSADY OCHRANY, OBNOVY A PREZENTÁCIE HODNÔT ÚZEMIA PAMIATKOVEJ ZÓNY BECKOV [online]. Pamiatkový úrad SR Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Trenčín, 2010-02, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online.
  4. TOGNERI, Chris. Beckov, Cliff ruins [online]. The Slovak Spectator, 2002, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online. (anglický)
  5. a b c Beckov [online]. SYNAGOGA SLOVACA, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online.
  6. JELINEK, Yeshayahu. UHERSKY BROD [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2015-04-16]. Dostupné online. (anglický)

Iné projektyUpraviť