Benignus Smrtník
Benignus Juraj Smrtník (* 1650, Ladomerská Vieska – † 9. september 1710, Kláštor Svätej Kataríny Alexandrijskej v Dechticiach) bol kazateľ a prozaik.
| Benignus Juraj Smrtník | |
| františkán, kazateľ a prozaik | |
 Titulná strana diela Kunšt dobre umríti od Benignusa Smrtníka | |
| Štát pôsobenia |  Habsburská monarchia |
|---|---|
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 1650 Ladomerská Vieska, Habsburská monarchia (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 9. september 1710 Kláštor Svätej Kataríny Alexandrijskej, Dechtice, Habsburská monarchia (dnes Slovensko) |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Rehoľník | |
| Rehoľa | Františkáni |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 1674 |
Životopis upraviť
Po skončení rétoriky vstúpil v roku 1670 v kláštore Svätej Kataríny do františkánskej rehole. Dostal rehoľné meno Benignus. Filozofiu študoval v rakúskom Eisenstadte (Burgenland) a v maďarskom Szombathelyi, teológiu v Trnave a v Malackách. Kňazom sa stal roku 1674. Najprv pôsobil v Nitre a neskoršie v Güssingu. Tu zostavil latinskú apológiu proti nepriateľom katolíckej Cirkvi – Evangelicae veritatis propugnaculum (Obhajoba pravdy evanjelií, Güssing 1676). V Pruskom (1676 – 86) pôsobil ako kazateľ a vikár kláštora a tiež aj dvorný kaplán grófa Imricha Jakušiča na hrade Vršatec. V Malackách (1687 – 88) bol kazateľom a direktorom arcibratstva pásikárov.[1]
Dielo upraviť
Popri azda najznámejších autoroch (Hugolín Gavlovič, Vojtech Gazda) v menoslove 125 homiletických a v širšom zmysle náboženských spisovateľov slovenská baroková spisba má v Smrtníkovi „typického predstaviteľa v 17. storočí”: v časoch konfesionálnej rozpoltenosti národa neohrozene vystupoval, brániac vieroučné pravdy a povzbudzujúc poslucháčov a čitateľov, aby si boli vedomí svojich krehkostí a pominuteľnosti, aby v lone Cirkvi videli a viedli život kresťana-katolíka.[2]
- Poklad serafínsky (1691)
- Kunšt dobre umríti (1697)
Referencie upraviť
Externé odkazy upraviť
- Poklad serafinsky aneb arcybratrstwa pasku prowaznjho sw.otce Frantisska... - dielo z r. 1691 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB