Bezčeľustnatce alebo kruhoústnice (lat. Agnatha alebo Cyclostomata; iné názvy pozri nižšie) sú parafyletická skupina (nadtrieda, trieda) stavovcov, opak čeľustnatcov.

Lampetra fluviatilis

Termín kruhoústnice (a všetky v kapitole Názvy uvedené slov. a lat. synonymá tohto slova) v užšom zmysle označuje mihule, sliznatky, †konodonty a †anaspidy, a v najužšom zmysle označuje len mihule a sliznatky.[1][2][3][4]

Všetky taxóny, ktoré sa obyčajne zaraďujú do bezčeľustnatcov, okrem kruhoústnic v užšom či najužšom zmysle, sa novšie občas zaraďujú do čeľustnatcov (Gnathostomata) v širšom zmysle (=Pan-Gnathostomata). Podrobnosti o tom pozri v článku čeľustnatce.

Názvy upraviť

Názvy tohto taxónu sú:

Charakteristika upraviť

Pozri aj znaky stavovcov v článku stavovce

Na Zemi sa objavili pred vyše 500 miliónmi rokov. Kedysi to bola bohato zastúpená skupina, dnes ostali už len mihule a sliznatky.

Sú to vodné, spravidla morské, stavovce, telo dnešných bezčeľustnatcov (teda kruhoústnic v užšom zmysle) má tvar úhora.

Ich charakteristickým znakom odlišujúcim ich od čeľustnatcov je fakt, že čeľuste nemajú vytvorené. V prednej časti tela sú kruhovité ústa s veľa drobnými ostrými zúbkami zasahujúcimi až do pažeráka. Nemajú stavce, len chordu, ktorá je v spoločnom puzdre spolu s miechou.

Z úst dovnútra vedú dve trubice. Vrchná je tráviaca rúra, ktorá sa ďalej mení na črevo a napokon sa končí ako análny otvor. Spodná je dýchacia trubica končiaca v žiabrovom koši, tvorenom 7 pármi žiabrových oblúkov.

Ich mozog (rozšírená miecha v hlave chránená chrupavkovitou lebkou) je špecifický. Je len štvordielny, lebo zadný mozog nie je odlíšený od predĺženej miechy. Ostatné stavovce majú päťdielny mozog. Okrem toho je pre nich typické, že jednotlivé oddiely mozgu ležia uložené za sebou v jednej rovine. Lebka mozog neobklopuje celkom – zhora miestami chýba. Majú oči a sluchovým orgánom je vnútorné ucho.

Larva kruhoústnic sa premieňa na dospelého jedinca asi po 4-5 rokoch. U mihúl sa nazýva minoha.

Systematika upraviť

Predovšetkým treba upozorniť na to, že ide o parafyletickú skupinu, a v systémoch požadujúcich, aby skupiny neboli parafyletické, sa už skupina „bezčeľustnatce“ nevyskytuje. Z dnešného pohľadu teda ide už len o súhrnné pomenovanie pre všetky stavovce, ktoré nie sú čeľustnatce. Z tradičných dôvodov sa ale táto skupina naďalej používa.

Súčasný systém bezčelustnatcov (čiže kruhoústnic v širšom zmysle) je obyčajne takýto:

Podrobnejšie o systéme pozri v článkoch stavovce a štítohlavovce.


V minulosti sa vyhynuté bezčeľustnatce, čiže pteraspidy, anaspidy, telodonty, osteostraky, prilbovce a Pituriaspida (konodonty sa nepovažovali za bezčeľustnatce), spolu označovali ako štítovce (=ostrakodermy; lat. Ostracodermi). Z toho vyplýva, že bezčeľustnatce podľa tradičného delenia môžeme rozdeliť na tieto taxóny:


V niektorých starších deleniach sa zaraďovali telodonty (a prípadne aj sliznatky) do pteraspíd a ostatné vyššie uvedené taxóny (okrem konodontov) sa zaraďovali do štítohlavovcov (=cefalaspidy), čím vzniklo takéto celkové delenie bezčeľustnatcov [21][5]:

Zdroje upraviť

  1. Jon Mallatt, Vertebrate origins are informed by larval lampreys (ammocoetes): a response to Miyashita et al., 2021, Zoological Journal of the Linnean Society, Volume 197, Issue 2, February 2023, Pages 287–321, https://doi.org/10.1093/zoolinnean/zlac086
  2. [1]
  3. a b c bezčeľustnatce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 77.
  4. a b UŠÁKOVÁ, Katarína; MATIS, Dušan; KOVÁČ, Vladimír. Biológia pre gymnázia. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 87 s. ISBN 80-08-03328-2. S. 49.
  5. a b c MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  6. Univerzita Komenského - Prírodovedecká fakulta - Informačný list k predmetu Paleontológia (2013) [2]
  7. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] S. 339
  8. stavovce. In: Pyramída
  9. Fylogenéza a systém chordátov 3 [online]. fns.uniba.sk, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online.
  10. bezčeľustné. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 55.
  11. Ján Koščo, Lucia Falatová, Jana Kočišová, Branislav Hrabkovský, Juraj Hajdú. Ichtyológia II - Učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II [online]. Prešovská univerzita v Prešove, 2015, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online. ISBN 978-80-555-1240-2
  12. Ostracoderma. In: Pyramída
  13. Pripomienky OZ RIEKA – združenia na ochranu vodných tokov k materiálu Návrh zákona o rybárstve (LP/2017/751), ktorý bol na medzirezortné pripomienkovanie predložený MŽP SR dňa 30.10.2017 [3] Archivované 2020-09-21 na Wayback Machine
  14. Klembara, J.. Evolučné trendy [online]. fns.uniba.sk, 2014, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online. S. 22
  15. VALENT, Dušan. Vývojové rady [online]. invivomagazin.sk, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online.
  16. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] S. 22
  17. kruhoúste. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 244.
  18. 125/1965 Zb.
  19. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 202
  20. Vzorovy katalóg pre osvetové knižnice na Slovensku. Martin : Matica slovenská, 1966. 728 s. S. 454.
  21. UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2. S. 46, 50