Bičovanie
Bičovanie bol trest, široko používaný od staroveku až do dnešných čias. Bolo zamýšľané ako trest, ktorý neznamená zmrzačenie (nenávratné poškodenie tela). To však neznamenalo, že to bol trest menej nepríjemný, pretože bičom človek mohol dostať veľké množstvo rán, ktoré boli hlboké a krvavé.
V staroveku židia odsudzovali k bičovaniu za trest pri porušení obradných predpisov či za zločin proti mravnosti. Odsúdený mohol dostať maximálne 40 rán, pričom trest nebol považovaný za spoločensky potupný a ponižujúci. Bičovanie bolo vykonávané v synagóge. Počas bičovania boli trestanému predčítané texty zo Starého zákona. Samotný priebeh vždy sledoval sudca, bičovaný ležal na zemi na bruchu. Židia používali palicu či prút, neskôr aj bič. Ten sa časom rozdelil na tri remene, preto odsúdenec dostával maximálne trinásť rán.
Bičovanie sa tiež realizovalo v rôznych formách, novými nástrojmi akými bol bič s deviatimi strapcami (anglicky cat o' nine tails) alebo tradičný bič. Ďalšie formy boli potom takzvané plané (zrejme v zmysle zlé) biče, ktoré mali na konci veľké ostré predmety.
Aj podľa rímskeho práva bolo na začiatku nášho letopočtu možné človeka odsúdiť maximálne k 40 ranám bičom.
Bičovanie je používané v niektorých krajinách aj v súčasnosti, konkrétne v Bruneji, Malajzii, Singapure, Tanzánii, Zimbabwe a mnohých islamských krajinách. V Singapure je možno udeliť trest bičovania napríklad za nelegálne grafiti. Maximálny počet rán je 36, odsúdený si však môže vymeniť jednu ranu za jeden rok vo väzení. Pri výkone trestu je odsúdený pripútaný na lavici, leží na bruchu. Ako nástroj je používaná palica, ktorou sa kat musí trafiť medzi dva vodiace plechy; tie sú po každej rane posunuté, aby ďalšia rana mierila na inú časť chrbta. Na výkon dohliada lekár, ktorý môže exekúciu v prípade zdravotných problémov odsúdeného prerušiť; odsúdený musí byť počas výkonu trestu pri vedomí. Rany nespôsobujú pretrhnutie pokožky, vyvolajú iba podliatiny, ktoré sa liečia od niekoľkých mesiacov do cca pol roka.
Bičovanie je tiež jedna z foriem trestu používaných podľa islamského práva šaría za trestné činy ako smilstvo, užívanie alkoholu alebo za ohováranie, ale tiež je široko obľúbený ako voľný trest pre rad iných priestupkov. Podľa islamského práva boli nevernice pôvodne len bičované - kameňovanie prevzali moslimovia od Židov. V Sudáne bolo ešte na začiatku 21. storočia bežné bičovať ženy za porušenie mravnostných deliktov štyridsiatimi ranami (napr. za nosenie nohavíc). Na dvanásť mesiacov väzenia a tristo päťdesiat rán bičom za nelegálne prechovávanie niekoľkých fliaš vína bolo možné odsúdiť mužského vinníka v nábožensky rigidnej Saudskej Arábii.
Bičovanie sa tiež používa pri jednej z foriem sadomasochistickej sexuálnej praktiky - spankingu.
Súvisiace články upraviť
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bičování na českej Wikipédii.