Bitka pri Ménfő bola bitkou v ranej histórii Uhorského kráľovstva. Bitka sa odohrala v roku 1044 pri Ménfő pri Győri medzi prevažne prevažne nemeckou armádou vyhnaného kráľa Petra Orsela a cisára Henricha III. a maďarskou armádou kráľa Samuela Abu. Došlo k víťazstvu Nemcov a tým aj západného vplyvu v Uhorsku.

Bitka pri Ménfő

Bitka pri Ménfő v roku 1044, Nemci vedení cisárom Henrichom III. vpravo, Uhri vedení Samuelom Abom vľavo. Skupina prívržencov kráľa Petra Samuela Abu opúšťa. Arpádovská vlajka padá na zem, cisárska s orlom veje víťazne. Vľavo vojak zabíja kráľa Samuela Abu. Obrázková kronika
Dátum 5. jún 1044[1]
Miesto Ménfő, Maďarsko
Výsledok Nemecké víťazstvo, Peter Orseolo sa stáva kráľom Uhorska
Protivníci
Nemecké kráľovstvo, Rímsko-nemecká ríša
Uhorskí podporovatelia Petra Orseola
Uhorskí podporovatelia Samuela Abu
Velitelia
Henrich III.
Peter Orseolo
Samuel Aba
Sila
Neznáma Neznáma
Straty
Malé Veľké

Predohra bitky upraviť

Peter Orseolo, ktorého v roku 1041 zosadil Samuel Aba, sa vrátil s pomocou cisára Henricha III. a v júni 1044 vtrhol do Uhorska.

Bitka upraviť

Proti cisárovej armáde vytiahol Samuel Aba a armády sa stretli pri Ménfő neďaleko Győru (Rábu). Cisárova armáda bola malá a uhorská armáda Samuela Abu veľká. No v uhorských radoch však zavládla nespokojnosť a armáda sa zoči-voči nemeckej jazde rýchlo rozpadla. Samuel utiekol z poľa, ale bol zajatý a zabitý. Peter bol znovu dosadený do funkcie uhorského kráľa v Stoličnom Belehrade a vzdal hold za svoje kráľovstvo Henrichovi. Poprední magnáti a aj menej významní šľachtici prišli za Henrichom, aby zložili prísahu vernosti a vazalstva.

Dohra upraviť

 
Kráľ Peter odovzdáva Uhorsko ako léno nemeckému cisárovi

Uhorsko sa stalo vazalom Svätej ríše rímskej a Peter Orseolo sa vracia na uhorský trón, kde ostáva až do roku 1046, kedy je zvrhnutý Vazulovými synmi Ondrejom a Belom.

Bitka v naračných prameňoch upraviť

Bitku opisuje Obrázková kronika:

Kráľ Aba s početným vojskom sa im postavil zočivoči pri Ménfő neďaleko Győru (Rábu). Bol si istý víťazstvom, pretože niektorí Bavori mu odkázali, že cisár prišiel len s malým počtom bojovníkov. Hovorí sa, že kráľ Aba by bol v bitke aj zvíťazil, keby Uhri, ktorí si zachovali priateľstvo s kráľom Petrom, neboli hodili svoje zástavy na zem a nerozutekali sa. Nemci hovoria, že skôr ako došlo k boju, z nebies prišlo znamenie – najprv sa spustila riedka hmla, potom Boh rozpútal silnú víchricu, ktorá vmietla do očí Uhrov príšerný prach. Vraví sa totiž, že pápež uvrhol Uhrov do kliatby, pretože zbavili dôs tojnosti svojho kráľa Petra. Bitka bola dlhá a tvrdá, napokon cisár s Božou pomocou zvíťazil. Premožený kráľ Aba zutekal smerom k Tise. V jednej dedine ho Uhri, ktorým počas svojho panovania tak veľmi škodil, kruto zavraždili v starej jaskyni. Jeho telo pochovali v kostole pri tej dedine. Keď ho o niekoľko rokov vykopali z hrobu, našli tam neporušenú plachtu aj jeho odev, rany na jeho tele boli zacelené. Potom ho pochovali do vlastného kláštora v Saruse (Abasár).
– Cisár prichádza do Uhorska proti Abovi[2]

Referencie upraviť

  1. Pál Engel. Realm of St Stephen, The: A History of Medieval Hungary, 895-1526. [s.l.] : I.B.Tauris, 23 February 2001. Dostupné online. ISBN 978-0-85773-173-9. S. 47.
  2. Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8. S. 203.

Literatúra upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Ménfő na anglickej Wikipédii.