Black Mountain poets

Black Mountain poets alebo Black Mountain school alebo projectivist poets boli skupina avantgardných postmoderných básnikov 20. storočia sústredená na akademickej pôde Black Mountain College, ktorá vytvorila novú básnickú školu.

Miesto vzniku

upraviť

Black Mountain College bola experimentálna inštitúcia v oblasti umenia. Založil ju Jim Rice.[1] Ďalším dôležitým pedagógom a dušou školy bol Paul Goodman.[1] Absolvovalo ju okolo 1200 umelcov, ktorí sa stali súčasťou americkej avantgardy 60. rokov 20. storočia, v období od 1933 do 1956. Medzi jej učiteľov patrili Anni Albers a Josef Albers, Eric Bentley, Ilya Bolotowsky, Willem de Kooning a Elaine de Kooning, Buckminster Fuller, Lyonel Feininger, Franz Kline, Walter Gropius a Robert Motherwell.

Jej študentmi boli osobnosti ako John Chamberlain, Kenneth Noland, Robert Rauschenberg, Dorothea Rockburne, Ruth Asawa, Stan Vanderbeek, Kenneth Snelson a Cy Twombly.

Performance Art vyučovali John Cage, Merce Cunningham, Lou Harrison, Roger Sessions, David Tudor a Stefan Wolpe.

Medzi učiteľmi literatúry a študentmi sa nachádzali Robert Creeley, Fielding Dawson, Ed Dorn, Robert Duncan, Paul Goodman, Francine du Plessix Gray, Hilda Morley, Charles Olson, M. C. Richards, Arthur Penn a John Wieners.

Hosťujúcimi učiteľmi boli Albert Einstein, Clement Greenberg a William Carlos Williams.

Na škole sa vďaka atmosfére slobody slova, ktorú podporila kvalita pedagógov a silné osobnosti, vytvorila komunita tvorcov, ktorí predznamenali svojou tvorbou aj svojím životným štýlom budúci vývoj modernej americkej poézie od bítnikov až po vlnu hippies.

Projektívne verše

upraviť

V roku 1950 napísal študent Black Mountains College Charles Olson seminárnu prácu „Projective Verse“ (projektívne verše), ktorá sa ukázala byť zásadnou pre vznik novej básnickej školy. V „projective verse“,[2] v tomto v poézii nazývanom „otvorenom poli“ kompozície, sa nahrádza tradičná uzavretá forma formou, ktorá má reflektovať presne obsah básne. Obsah pozostáva „z bezprostredného vnemu priamo vedeného ku ďalšiemu vnemu“, čo prebrala od imagizmu. Ďalším Olsonovým postulátom bolo, že energia básne sa prenáša na jej čitateľa alebo poslucháča.[2] Olsonova esej sa stala faktickým manifestom básnickej školy „Black Mountain Poets“. Jeden z efektov zúženia štruktúry stavebnej jednotky básne (verša) bolo vynechávanie, napríklad „yr“ namiesto „your“.

Známi autori

upraviť

K básnikom, ktorí neskôr prerazili na poli poézie ako básnická škola „Black Mountains poets“(BMP), možno priradiť nasledovné osobnosti: Larry Eigner, Robert Duncan, Ed Dorn, Paul Blackburn, Hilda Morley, John Wieners, Joel Oppenheimer, Denise Levertov, Jonathan Williams a Robert Creeley.

Creeley pracoval ako učiteľ a editor „Black Mountain Review“ dva roky, potom sa v roku 1957 presťahoval do San Francisca. Revue bola publikačným a kritickým médiom BMP, okolo ktorého sa sústreďovali mladí autori.[2] V San Franciscu Creeley pôsobil ako spojka medzi BMP a Beat generation, z ktorej viacerí publikovali v jeho revue.

Zásadné bolo vydanie antológie The New American Poetry 1945-1960, ktorú v roku 1960 zostavil Donald Allen. Antológia obsahuje básnikov rozdelených do ich básnických škôl a etablovala a propagovala práve básnickú školu „Black Mountain Poets“.

Vplyv BMP

upraviť

Okrem vplyvu na autorov beat generation zanechala BMP svoj odkaz naprieč spektrom neskoršej americkej poézie cez autorov, ktorí sa stotožňovali so skupinou language poets. Títo boli dôležití pre rozvoj novej britskej poézie od 60. rokov 20. storočia. Svoj vplyv mala na básnikov ako Tom Raworth a J.H. Prynne a moderný projektivistický básnik Charles Potts.

Použitá bibliografia

upraviť
  • Dawson, Fielding: The Black Mountain Book. Croton Press, Ltd., NY 1970 Library of Congress Catalog Number: 70-135203
  • Harris, Mary Emma: The Arts at Black Mountain College. MIT Press, 2002. ISBN 0-262-58212-0
  • Katz, Vincent (editor): Black Mountain College: Experiment in Art. MIT Press, 2003. ISBN 0-262-11279-5

Referencie

upraviť